Približne 5,3 percenta slovenských domácností je úverovo obmedzených, vyplýva z údajov Národnej banky Slovenska za rok 2023. Zjednodušene ide približne o každú dvadsiatu domácnosť. Do tejto skupiny pritom nepatria iba ľudia, ktorým banka úver zamietla alebo poskytla menej peňazí, než požadovali. Významnú časť tvoria domácnosti, ktoré o úver radšej vôbec nepožiadajú, pretože očakávajú, že by neuspeli.
Práve to je na údajoch NBS zaujímavé. Skupina domácností, ktoré od žiadosti odradí očakávané zamietnutie, je väčšia než skupina tých, ktoré banka skutočne odmietne alebo im neposkytne požadovanú sumu. Úverové obmedzenie teda nevzniká iba za priehradkou banky. Časť ľudí sa z trhu vyradí sama ešte pred podaním žiadosti.
Dlhodobý vývoj bol pritom priaznivejší. Podiel úverovo obmedzených domácností na Slovensku postupne klesal, no tento trend sa v poslednom sledovanom období zastavil. NBS dáva vývoj do súvislosti aj s obdobím vyšších úrokových sadzieb a zhoršenej dostupnosti bývania. Najzraniteľnejšie sú domácnosti s nižšími príjmami, bez dostatočnej finančnej rezervy a tie, v ktorých hlavná osoba nepracuje. Pri poslednej skupine presahuje podiel úverovo obmedzených domácností 17 percent.
Bývanie zdražuje rýchlejšie než príjmy
Problém úverov prichádza v období, keď sa vlastné bývanie opäť vzďaľuje časti domácností. Podľa NBS dosiahla priemerná cena ponúkaných nehnuteľností v druhom štvrťroku 2026 približne 3 041 eur za štvorcový meter. Medziročne boli ceny bývania vyššie o 9,5 percenta.
Pri samotných bytoch bol rast ešte výraznejší. Priemerná cena dosiahla približne 3 430 eur za štvorcový meter a oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka boli byty drahšie o 10,2 percenta. NBS zároveň upozorňuje, že dostupnosť bývania sa po výraznom zhoršení po pandémii stále zásadnejšie nezotavila.
Na druhej strane rodinných rozpočtov stoja mzdy. Priemerná hrubá mesačná mzda síce v druhom štvrťroku 2026 medziročne vzrástla o 3,2 percenta na 1 707 eur, rast cien však tento nárast prevýšil. Po zohľadnení inflácie preto reálna mzda medziročne klesla o 0,5 percenta. Bol to prvý medziročný pokles reálnych zárobkov po desiatich štvrťrokoch rastu.
To ešte neznamená všeobecný prepad životnej úrovne všetkých Slovákov. Za celý prvý polrok 2026 zostali reálne mzdy medziročne vyššie o 0,9 percenta a medzi jednotlivými odvetviami aj regiónmi existujú výrazné rozdiely. Aktuálne čísla však ukazujú, že tempo zlepšovania finančnej situácie domácností sa oslabilo a pri niektorých skupinách sa kúpna sila opäť znižuje.
Na papieri bohatší, v peňaženke to nemusí byť cítiť
Situácia slovenských domácností má ešte jeden paradox. Hodnota ich majetku môže rásť práve preto, že zdražujú nehnuteľnosti. Majiteľ bytu za 150-tisíc eur môže mať po raste jeho ceny na papieri podstatne väčší majetok, hoci sa jeho mesačný príjem ani finančná rezerva prakticky nezmenili.
Pre bežný život je však rozhodujúce, koľko peňazí domácnosti zostáva po zaplatení bývania, energií, potravín, dopravy a ďalších pravidelných výdavkov. Rast hodnoty vlastného bytu nepomôže zaplatiť neočakávanú opravu auta alebo vyššiu splátku hypotéky, pokiaľ domácnosť nemá dostatočnú hotovostnú rezervu.
Osobitným problémom sú mladí ľudia, ktorí nehnuteľnosť ešte nevlastnia. Rast cien bytov pre nich neznamená rast majetku, ale zvyšovanie sumy potrebnej na jeho získanie. Ak ceny bývania rastú rýchlejšie než príjmy, zväčšuje sa aj suma vlastných zdrojov potrebná na kúpu nehnuteľnosti a často aj požadovaný úver.
Situáciu čiastočne zmierňujú úrokové sadzby, ktoré už nie sú na maximách z obdobia prudkého sprísňovania menovej politiky. Podľa aktuálnych údajov NBS bola priemerná úroková sadzba úverov na bývanie s fixáciou od jedného do piatich rokov v júli 2026 na úrovni 3,69 percenta. To však nemení skutočnosť, že samotné nehnuteľnosti zostávajú podstatne drahšie než pred niekoľkými rokmi.
Slovensko tak zatiaľ nemožno opisovať ako krajinu, v ktorej domácnosti plošne prestávajú zvládať svoje dlhy. NBS naďalej hodnotí kvalitu úverov domácností ako priaznivú. Čísla však ukazujú inú zmenu: časť domácností má menší priestor na zvyšovanie životnej úrovne a cesta k vlastnému bývaniu zostáva náročná.
Úverový strop každej približne dvadsiatej domácnosti je preto iba jednou časťou väčšieho obrazu. Reálne mzdy v druhom štvrťroku prvýkrát po dva a pol roku klesli, ceny bývania zostávajú medziročne výrazne vyššie a časť ľudí sa o financovanie ani nepokúsi. Práve kombinácia týchto faktorov ukazuje, prečo môže mať časť Slovákov pocit zhoršujúcej sa životnej úrovne aj v období, keď nominálne mzdy a hodnota majetku na papieri stále rastú.