Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia misia OSN pre Irán zverejnila jedno z doteraz najzávažnejších právnych hodnotení udalostí počas konfliktu v Iráne a násilného potláčania protestov v krajine. Vyšetrovatelia uviedli, že existujú „dôvodné dôvody veriť“, že Spojené štáty boli zodpovedné za dva februárové útoky, ktoré podľa misie predstavovali vojnové zločiny.
Prvý prípad sa týka útoku z 28. februára 2026 na základnú školu Šadžareh Tajjebeh v meste Minab na juhu Iránu. Podľa údajov iránskych úradov tam zahynulo viac ako 150 ľudí vrátane približne 120 detí.
Vyšetrovatelia OSN dospeli k záveru, že americké sily mali za útokom stáť a že úder predstavoval neselektívny útok, ktorý spôsobil smrť civilistov a poškodenie civilnej infraštruktúry. Misia ho preto právne vyhodnotila ako vojnový zločin.
Podľa zistení misie nebolo dostatočne overené, či objekt v čase útoku predstavoval vojenský cieľ. Vyšetrovatelia kritizovali spôsob výberu cieľa a uviedli, že rozhodovanie vykazovalo bezohľadnosť voči riziku pre civilné obyvateľstvo.
Druhý skúmaný incident sa odohral v meste Lamerd. Útok zasiahol športový komplex a priľahlú obytnú oblasť. Podľa správy pri ňom zahynulo alebo bolo zranených celkovo 22 civilistov. Aj v tomto prípade misia uviedla, že existujú dôvodné dôvody veriť, že išlo o neselektívny útok predstavujúci vojnový zločin.
Formulácia misie je pritom právne dôležitá. Nejde o rozsudok medzinárodného súdu ani o konečné rozhodnutie o trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb. Vyšetrovacie misie OSN zhromažďujú a vyhodnocujú dôkazy a ich závery môžu byť neskôr použité pri vyšetrovaniach alebo súdnych konaniach. Samotná misia však nemá právomoc niekoho obžalovať alebo odsúdiť.
Správa zároveň obviňuje iránske úrady
Dokument sa nezaoberá iba konaním Spojených štátov. Vyšetrovatelia zároveň dospeli k záveru, že iránske úrady sa pri potláčaní rozsiahlych protivládnych protestov dopustili zločinov proti ľudskosti.
Misia zdokumentovala prípady nezákonného zabíjania, svojvoľného väznenia, mučenia a ďalších foriem represie. Protesty vypukli koncom decembra 2025 a následný zásah bezpečnostných zložiek si podľa oficiálnych iránskych údajov vyžiadal viac ako 3 000 mŕtvych a približne 25-tisíc zranených. Vyšetrovatelia OSN upozorňujú, že skutočné počty môžu byť vyššie.
Irán dlhodobo odmieta tvrdenia o systematickom porušovaní ľudských práv a nepokoje pripisuje aj zahraničnému zasahovaniu a ozbrojeným skupinám. Americkí predstavitelia zase v minulosti tvrdili, že vojenské operácie vedú v súlade s právom ozbrojených konfliktov. Reuters uviedol, že americká a iránska misia v Ženeve bezprostredne na najnovšiu správu nereagovali.
Závery ešte prerokuje Rada OSN pre ľudské práva
Správa bola zverejnená 17. septembra 2026 a má byť predložená Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve.
Jej význam preto nie je iba symbolický. Dokumentácia nezávislých vyšetrovateľov môže byť využitá pri ďalších právnych konaniach a zároveň zvýši diplomatický tlak na všetky strany konfliktu.
Pre Európu je správa dôležitá aj preto, že jednotlivé členské štáty EÚ sa podieľajú na práci Rady OSN pre ľudské práva a Únia môže závery zohľadniť pri ďalších diplomatických postojoch voči Spojeným štátom aj Iránu. Samotná Európska únia však členom rady nie je.
Najpodstatnejším záverom správy je, že misia súčasne dokumentuje možné závažné porušenia medzinárodného humanitárneho práva počas vojenských operácií aj systematické násilie iránskeho štátu voči vlastnému obyvateľstvu. V oboch prípadoch ide zatiaľ o zistenia vyšetrovacej misie, nie o konečný verdikt medzinárodného súdu.