V prvých časových pásmach Ruskej federácie sa v piatok otvorili volebné miestnosti a začalo sa trojdňové hlasovanie, ktoré potrvá do nedele 20. septembra. Voliči rozhodujú o obsadení všetkých 450 kresiel dolnej komory ruského parlamentu – Štátnej dumy. Polovica poslancov sa volí z celoštátnych straníckych kandidátok a polovica v jednomandátových obvodoch.
Ide o prvé parlamentné voľby od februára 2022, keď Rusko začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu. Hlasovanie sa preto odohráva v úplne inom politickom a spoločenskom prostredí než predchádzajúce voľby do Dumy. Vojna výrazne ovplyvnila ekonomiku, verejný priestor aj fungovanie opozície a stala sa jednou z hlavných tém kampane.
Prezident Vladimir Putin pred voľbami spojil hlasovanie s otázkou podpory vojnového úsilia. Reuters uvádza, že voľby prezentoval ako meradlo podpory ruskej politiky voči Ukrajine a vyzval občanov, aby svojou účasťou demonštrovali jednotu krajiny.
Dominantné postavenie si chce udržať vládnuca strana Jednotné Rusko, ktorá je úzko spojená s Putinom a v súčasnej Dume kontroluje výraznú väčšinu kresiel. Reuters aj AP upozorňujú, že politická súťaž zostáva silne obmedzená a priestor pre otvorene protivojnových kandidátov je malý.
Najvýraznejším zásahom do kandidátnej ponuky bolo vyradenie liberálnej strany Jabloko z celoštátnej súťaže. Ruský Najvyšší súd ju v auguste vylúčil z parlamentných volieb po spore o údajné porušenia volebných pravidiel a financovania kampane. Jabloko je jedinou oficiálne registrovanou ruskou stranou, ktorá otvorene vystupuje proti vojne na Ukrajine a presadzuje prímerie. Niektorí jej kandidáti však zostali v súťaži v jednotlivých volebných obvodoch.
Voľby sa konajú aj na ukrajinských územiach, ktoré Rusko okupuje a jednostranne vyhlásilo za súčasť Ruskej federácie. Ide aj o štyri ukrajinské regióny a Krym. Ukrajina ruské hlasovanie na týchto územiach neuznáva a považuje ho za nezákonné.
Hlasovanie prichádza v období, keď sa dôsledky vojny čoraz výraznejšie prejavujú aj vo vnútri Ruska. Krajina čelí vysokým úrokovým sadzbám, inflácii, nedostatku pracovnej sily a problémom s palivami, ktoré prehĺbili ukrajinské útoky na ruské rafinérie a energetickú infraštruktúru. Tieto témy podľa Reuters zvyšujú obavy časti obyvateľstva z ďalšieho ekonomického vývoja.
Výsledok volieb určí zloženie Dumy na ďalšie obdobie, počas ktorého bude parlament rozhodovať o rozpočte, vojenských výdavkoch, daniach aj ďalšej legislatíve súvisiacej s pokračujúcou vojnou. Pre EÚ a Slovensko je preto dôležité najmä to, akým spôsobom bude nové zloženie parlamentu podporovať ďalšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku Moskvy.
Prvé výsledky sa očakávajú po uzavretí volebných miestností v nedeľu večer, pričom takmer kompletné sčítanie by malo byť dostupné v pondelok.
