Tankovanie sa pre slovenských motoristov opäť stáva výraznou položkou rodinného rozpočtu. Priemerná cena benzínu 95 dosahuje v 36. týždni roku 2026 približne 1,739 eura za liter, no ešte nepríjemnejšie vyzerá situácia pri nafte.
Jej priemerná cena sa dostala na 1,923 eura za liter. V praxi však vodiči na jednotlivých čerpacích staniciach môžu vidieť aj vyššie ceny a hranica 1,94 eura za liter už nie je ničím výnimočným.
Prémiová nafta stojí v priemere približne 2,069 eura za liter, benzín 98 približne 1,949 eura a LPG 0,815 eura.
Rozdiel niekoľkých centov na prvý pohľad nemusí vyzerať dramaticky. Pri každom tankovaní sa však postupne nazbiera. Päťdesiat litrov nafty pri cene 1,94 eura znamená účet približne 97 eur. Pri šesťdesiatlitrovej nádrži už motorista nechá na pumpe viac ako 116 eur.
A to už je suma, ktorú domácnosti pocítia.
Drahá nafta nie je problém iba vodičov
Rast cien pohonných hmôt sa netýka iba ľudí, ktorí dochádzajú autom do práce. Nafta je základným nákladom nákladnej dopravy, kuriérskych spoločností, stavebných firiem, poľnohospodárov, živnostníkov aj množstva ďalších podnikateľov.
Vyššie ceny palív tak postupne zvyšujú náklady na dopravu tovaru a poskytovanie služieb. A tie sa následne môžu premietnuť aj do cien, ktoré platí konečný zákazník.
Inými slovami, drahá nafta sa môže dotknúť aj človeka, ktorý auto vôbec nevlastní.
Na jar vláda zasahovala. Teraz motoristi čakajú, čo bude ďalej
Nie je presné tvrdiť, že vláda počas celého roka neurobila v oblasti pohonných hmôt vôbec nič. Počas jarnej ropnej krízy prijímala mimoriadne opatrenia a riešila stabilitu dodávok aj cien.
Situácia je však dnes iná.
Motoristu nezaujíma iba to, čo vláda urobila pred niekoľkými mesiacmi. Zaujíma ho suma, ktorú musí zaplatiť dnes.
A tá je čoraz vyššia.
Ak sa priemerná cena nafty dostala nad 1,90 eura a na niektorých pumpách už vodiči tankujú približne za 1,94 eura, je namieste otázka, či vláda pripravuje nové opatrenia.
Zatiaľ totiž nie je viditeľné nové plošné riešenie, ktoré by bežnému motoristovi cenu priamo pri stojane znížilo.
Štát možnosti má
Významnú časť konečnej ceny palív tvoria dane. Do ceny vstupuje spotrebná daň a následne aj DPH.
Samozrejme, jednoduché zníženie daní nie je bez následkov. Znamenalo by nižšie príjmy štátneho rozpočtu a štát by zároveň musel zabezpečiť, aby sa prípadné zníženie dane skutočne premietlo do konečnej ceny na čerpacích staniciach.
To však neznamená, že vláda nemá žiadne nástroje.
Môže diskutovať o dočasnom znížení daňového zaťaženia, cielenej pomoci sektorom najviac zasiahnutým vysokými cenami palív alebo zavedení mechanizmu, ktorý by sa aktivoval po prekročení určitej cenovej hranice.
Najhorším riešením je iba čakať.
Pri nafte za 1,94 eura začína trpezlivosť motoristov dostávať zabrať
Slovenské domácnosti už v posledných rokoch čelili rastu cien potravín, energií, bývania aj služieb. Drahšie palivá sú ďalším výdavkom, ktorý ukrajuje z peňazí, ktoré ľuďom zostávajú na konci mesiaca.
A ak vodič zaplatí za jednu nádrž takmer sto eur, je pochopiteľné, že chce vedieť, čo s tým chce štát robiť.
Vláda samozrejme nedokáže určovať svetové ceny ropy. Dokáže však ovplyvňovať domácu daňovú politiku, prijímať dočasné opatrenia a predovšetkým otvorene povedať, pri akej cene už považuje situáciu za vážnu.
Nafta už prekročila 1,90 eura za liter a na niektorých pumpách stojí okolo 1,94 eura. Ak bude rast pokračovať smerom k dvom eurám za liter, otázka už nebude znieť, či by mala vláda reagovať. Otázka bude, prečo nereagovala skôr.