Guvernér NBS Peter Kažimír označil novú prognózu za dve priaznivé správy naraz. Okrem vyššieho rastu v tomto roku centrálna banka nezhoršila ani výhľad na ďalšie obdobie. V roku 2027 očakáva rast HDP o 1,9 % a v roku 2028 o 2,7 %, čo je takmer rovnaký odhad ako v letnej prognóze. Slovenská ekonomika tak podľa NBS zatiaľ zvláda nepriaznivé vonkajšie prostredie lepšie, než sa čakalo.
Za priaznivejším výsledkom stojí viacero faktorov. Domácnosti pokračujú v spotrebe, podniky investujú a zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch sa vyvíja lepšie, než centrálna banka predpokladala. Vyššia je aj spotreba vlády. Tá síce krátkodobo podporuje hospodársky rast, zároveň však komplikuje znižovanie deficitu verejných financií.
Dobrou správou pre domácnosti je najmä nižší rast cien v tomto roku. Výrazne k nemu prispel vývoj cien potravín, ktoré prekvapili poklesom. NBS však zároveň zhoršila inflačný výhľad na ďalšie roky. V roku 2027 už počíta s priemernou infláciou 3,1 % a v roku 2028 s 3,8 %. Dôležitým rizikom zostávajú ceny energií, ktoré sa môžu postupne premietať do ďalších tovarov a služieb.
Ďalším dôvodom, prečo spotreba zostáva relatívne silná, je nízka miera úspor domácností. Podľa grafu NBS má v tomto roku dosiahnuť približne 5,1 %, čo patrí medzi najnižšie hodnoty v dostupnej histórii. Časť domácností si tak udržiava životnú úroveň aj tým, že míňa peniaze, ktoré by za iných okolností odkladala. To pomáha ekonomickému rastu, no zároveň znižuje finančnú rezervu obyvateľov.
Slabým miestom zostávajú verejné financie. NBS očakáva deficit verejnej správy v roku 2026 na úrovni 4,4 % HDP. V roku 2027 by sa mal dokonca zvýšiť na 4,7 % a až v roku 2028 klesnúť približne na 4,1 %. Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth upozornil, že aj po odrátaní dočasných opatrení zostáva dlhodobý štrukturálny problém verejných financií v rozsahu približne šiestich miliárd eur.
Vývoj verejného dlhu preto zostáva nepriaznivý. NBS očakáva, že do roku 2028 vzrastie približne na 64,3 % HDP. Vyššie deficity zároveň znamenajú, že štát bude musieť v ďalších rokoch pokračovať v konsolidácii alebo hľadať nové zdroje príjmov, ak chce rast dlhu stabilizovať.
Jesenná prognóza tak prináša zmiešaný obraz. Slovenská ekonomika je momentálne odolnejšia, než sa očakávalo, a inflácia v tomto roku rastie pomalšie. Domácnosti však časť rastu podporujú čerpaním úspor, budúca inflácia zostáva zvýšená a verejné financie sa napriek konsolidačným opatreniam výraznejšie nezlepšujú.