Švédi budú v nedeľu voliť v politickom prostredí, ktoré za viac než desaťročie výrazne pretvoril 47-ročný Jimmie Åkesson, líder Švédskych demokratov — strany s koreňmi v neonacistickom hnutí, ktorú postupne transformoval na druhú najsilnejšiu politickú silu krajiny. Sám Åkesson pritom o post premiéra neusiluje — už v auguste pre AFP uviedol, že svoje ambície na tento post odkladá na rok 2030 alebo neskôr, a že súčasnému premiérovi Ulfovi Kristerssonovi z Umiernenej strany (Moderaterna) dôveruje ako spoločnému kandidátovi pravicového bloku.
Kristerssonova menšinová koalícia (Umiernení, Kresťanskí demokrati a Liberáli) sa dostala k moci v roku 2022 vďaka bezprecedentnej dohode so Švédskymi demokratmi, ktorá im výmenou za parlamentnú podporu dala výrazný vplyv na vládnu politiku — najmä v oblasti kriminality a migrácie. Kristersson začiatkom apríla 2026 na spoločnej tlačovej konferencii s Åkessonom oznámil historický posun — po septembrových voľbách by sa Švédski demokrati po prvý raz v histórii mali stať priamo súčasťou vlády so skutočnými ministerskými kreslami, konkrétne v oblasti migrácie a integrácie. Do tejto chvíle strana vláde len poskytovala vonkajšiu podporu bez vlastných ministrov — krok nasledoval po tom, čo podobný postoj krátko predtým zmenili aj Liberáli, čím padlo dlhoročné politické tabu okolo spolupráce s krajnou pravicou.
Prieskumy pred voľbami naznačujú tesný súboj, pričom stredoľavá opozícia vedená Sociálnymi demokratmi má podľa väčšiny odhadov mierne navrch, čo by mohlo znamenať koniec Kristerssonovej vlády. Len niečo vyše týždňa pred voľbami navyše sledovacia organizácia pre extrémizmus Expo odhalila, že štátny zamestnanec Švédskych demokratov pôsobiaci v parlamente roky zdieľal proruskú propagandu — čo vrhá tieň na predvolebnú kampaň strany.
Bez ohľadu na výsledok nedeľňajších volieb zostáva podľa Bloombergu jasné jedno: Åkesson dokázal za posledné desaťročie posunúť tón celonárodnej politickej diskusie v jednej z tradične najprogresívnejších krajín Európy smerom k témam, ktoré predtým v švédskej politike patrili na okraj — najmä migráciu a kriminalitu. Práve preto podľa agentúry, aj keď osobne premiérom nebude, "v istom zmysle už vyhral".