Nemecký priemysel otvára jednu z najcitlivejších tém tamojšieho pracovného trhu – predĺženie pracovného týždňa z 35 na 40 hodín bez dodatočného zvýšenia mzdy. Výzvy prichádzajú od veľkých priemyselných zamestnávateľov vrátane automobilky Mercedes-Benz a výrobcu Stihl. Firmy tvrdia, že vysoké náklady na pracovnú silu v kombinácii so slabšou produktivitou zhoršujú schopnosť Nemecka konkurovať výrobcom v iných krajinách.
V časti nemeckého automobilového a kovospracujúceho priemyslu je vďaka kolektívnym zmluvám štandardom 35-hodinový pracovný týždeň. Mercedes-Benz aj ďalšie firmy však upozorňujú, že súčasný model je pre výrobu drahý. Jednou z možností, ktorú zamestnávatelia presadzujú, je práca 40 hodín týždenne pri nezmenenej mesačnej mzde. Pre firmu by to znamenalo nižšiu cenu jednej odpracovanej hodiny, pre zamestnanca približne 14 % viac pracovného času za rovnaké peniaze.
Debata prichádza v čase, keď nemecký priemysel čelí viacerým problémom naraz. Výrobu zaťažujú vysoké ceny energií, slabší zahraničný dopyt, rastúca konkurencia z Číny a nákladný prechod automobilového priemyslu na elektromobilitu a nové technológie. Priemyselná produkcia zostáva pod úrovňami spred niekoľkých rokov a firmy zároveň hľadajú spôsoby, ako znížiť náklady bez ďalšieho presúvania výroby do zahraničia.
Z pohľadu zamestnávateľov je logika jednoduchá: ak dokáže továreň s rovnakým počtom zamestnancov a rovnakými mzdovými nákladmi vyrobiť viac, jednotkové výrobné náklady môžu klesnúť. To by mohlo zlepšiť konkurencieschopnosť nemeckých závodov. Samotné predĺženie pracovného času však nevyrieši problémy s energiami, byrokraciou, investíciami či technologickým zaostávaním.
Odbory sú proti takémuto riešeniu. IG Metall upozorňuje, že dlhší pracovný týždeň bez vyššej mzdy by v praxi znamenal zníženie hodinovej hodnoty práce. Podľa odborárov nemožno problémy priemyslu prenášať predovšetkým na zamestnancov, najmä ak príčiny súvisia aj so strategickými rozhodnutiami firiem a širším ekonomickým prostredím.
Pre Slovensko je diskusia dôležitá najmä pre silné prepojenie s nemeckým automobilovým priemyslom. Slovenské fabriky a dodávatelia sú súčasťou rovnakých výrobných reťazcov ako veľké nemecké automobilky. Ak by nemecké závody dokázali znížiť náklady a zvýšiť produkciu, mohlo by to podporiť objednávky slovenských dodávateľov. Na druhej strane by vyššia produktivita výroby v Nemecku mohla čiastočne znižovať nákladovú výhodu výroby v strednej Európe.
Najbližšie mesiace ukážu, či zostane návrh iba verejnou výzvou veľkých zamestnávateľov alebo sa stane predmetom konkrétnych rokovaní s odbormi. Spor sa tak netýka iba dĺžky pracovného týždňa, ale širšej otázky, ako má najväčšia ekonomika EÚ obnoviť konkurencieschopnosť svojho priemyslu.