Situácia v Kyjeve sa po ďalších ruských útokoch dostala do bodu, keď podľa starostu Vitalija Klička už nie je možné fungovať tak, ako keby bolo mierové obdobie. Po piatkovom zasadnutí Rady obrany Kyjeva upozornil na pokračujúce poškodzovanie infraštruktúry, kritickej infraštruktúry, logistiky, obytných budov a sociálnych zariadení. „Hlavné mesto je vo veľmi dramatickej situácii,“ uviedol Kličko. Jeho ďalšie slová boli ešte ostrejšie: podľa starostu „nepriateľ rozbíja Kyjev“.
Bezprostredným problémom sa stali mosty cez Dneper, ktoré sú kľúčové pre fungovanie mesta. Južný most bol po opakovaných zásahoch úplne uzavretý, pričom obmedzenia sa ráno týkali aj Patonovho mosta a Mosta metra. Mestská hromadná doprava musela meniť trasy a v uliciach vznikli rozsiahle dopravné zápchy. Reuters uviedol, že pohyb cez mosty sa približne na poludnie obnovil, ranné obmedzenia však ukázali, aké citlivé je hlavné mesto na prerušenie spojenia medzi ľavým a pravým brehom Dnepra.
Južný most pritom nebol zasiahnutý iba raz. Ruské drony naň útočili už vo štvrtok a ďalší zásah mesto zaznamenalo v piatok približne o piatej ráno. Pri jednom z predchádzajúcich útokov boli podľa dostupných informácií poškodené časti mostnej konštrukcie, vozovka a ochranná betónová bariéra pri trase metra. Pred úplným obnovením prevádzky metra cez most preto mesto čaká na odborné posúdenie jeho technického stavu.
Útoky sa neobmedzili na dopravnú infraštruktúru. V Darnyckej štvrti zasiahol dron horné poschodia obytného domu a následne vypukol požiar. Podľa informácií, ktoré Reuters získal od miestnych predstaviteľov, zahynul jeden človek a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Počas predchádzajúceho útoku bol zasiahnutý aj areál školy. Žiaci sa v tom čase nachádzali v kryte a podľa dostupných informácií neboli zranení.
Význam mostov je pre Kyjev mimoriadny. Pred začiatkom ruskej invázie žila podľa údajov mesta viac ako tretina približne trojmiliónovej populácie Kyjeva na ľavom brehu Dnepra, zatiaľ čo väčšina pracovných miest, úradov a podnikov sa nachádzala na pravom brehu. Podľa analytika citovaného Reuters sa medzi oboma časťami mesta denne presúva približne pol milióna ľudí. Útoky na mosty preto nemusia viesť k ich úplnému zničeniu, aby spôsobili výrazné problémy s každodenným fungovaním metropoly.
Súčasne pokračuje tlak na ukrajinskú energetickú sústavu. Rusko v posledných dňoch podniklo rozsiahle útoky na energetické zariadenia v Kyjeve a ďalších oblastiach Ukrajiny. Útok z 30. septembra označili ukrajinské úrady za najťažší kombinovaný úder na energetickú infraštruktúru za posledné mesiace a v častiach Kyjeva došlo k výpadkom elektriny. Moskva potvrdila útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, pričom ruská strana svoje vojenské operácie zdôvodňuje vlastnými vojenskými cieľmi.
Kyjevská Rada obrany preto riešila nielen aktuálne škody, ale aj spôsob, ako udržať mesto funkčné pri pokračujúcich útokoch. Zástupcovia mesta, armády, bezpečnostnej služby SBU, záchranných zložiek a polície diskutovali o doprave cez Dneper aj prevádzke zelenej linky metra. Kličko vyzval jednotlivé služby na koordinovaný postup a varoval, že mesto musí pri ďalšom fungovaní počítať s podmienkami vojny.
Najnovšie udalosti zároveň prichádzajú pred zimou, keď je funkčnosť energetickej a dopravnej infraštruktúry pre obyvateľov Kyjeva ešte dôležitejšia. Z dostupných informácií nemožno vyvodiť, že by bola celá dopravná alebo energetická infraštruktúra hlavného mesta vyradená z prevádzky. Potvrdené však sú opakované útoky na Južný most, dočasné obmedzenia ďalších mostov, zásahy civilných objektov a pokračujúci tlak na energetickú sieť.