Slovensko sa na pôde Organizácie Spojených národov pridalo k spoločnému vyhláseniu 51 štátov a Európskej únie, ktoré vyzýva Rusko, aby zastavilo agresiu, súhlasilo s prímerím a zmysluplne sa zapojilo do rokovaní o komplexnom a trvalom mieri. Za Slovenskú republiku sa na spoločnom vystúpení v New Yorku zúčastnil minister zahraničných vecí Juraj Blanár.
Vyhlásenie sa neopiera iba o požiadavku zastavenia bojov. Signatári zdôraznili rešpektovanie Charty OSN, suverenity a územnej celistvosti štátov a upozornili na pokračujúce útoky proti civilistom a civilnej infraštruktúre. Vyzvali tiež na návrat deportovaných a násilne premiestnených ukrajinských civilistov vrátane detí a na riešenie otázky vojnových zajatcov.
Samostatnou témou je Čierne more. Štáty podporili dohodu, ktorá by zabezpečila slobodu plavby a ochranu komerčnej námornej dopravy a kritickej infraštruktúry. Bezpečnosť tejto trasy má význam ďaleko za hranicami Ukrajiny, pretože cez čiernomorské prístavy smeruje na svetové trhy obilie, potraviny a ďalšie komodity. Narušenie dopravy preto môže ovplyvňovať ceny a potravinovú bezpečnosť aj mimo Európy.
Minister Blanár pri tejto príležitosti zopakoval, že Slovensko podporuje diplomatické ukončenie vojny a mierové iniciatívy, ktoré majú viesť ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru v súlade s medzinárodným právom. Spoločné vyhlásenie však nie je rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN ani právne záväzným príkazom Rusku. Ide o politické stanovisko skupiny štátov. Spojené štáty medzi jeho signatármi neboli.
V rovnaký deň vystúpil prezident Peter Pellegrini na Krymskej platforme. Jeho odkaz bol ešte konkrétnejší: Slovensko podľa neho nikdy neuzná ruskú anexiu Krymu a neuznáva ani voľby organizované Ruskom na okupovaných ukrajinských územiach. Prezident argumentoval, že žiadny štát nemá právo získať územie inej krajiny silou alebo hrozbou použitia sily.
Na prvý pohľad môže Pellegriniho vystúpenie pôsobiť ostrejšie než rétorika premiéra Roberta Fica, ktorý pri Ukrajine často zdôrazňuje potrebu rokovaní, odmieta slovenské dodávky vojenskej pomoci a kritizuje časť sankčnej politiky voči Rusku. V otázke Krymu však nejde o zmenu oficiálnej slovenskej pozície. Ministerstvo zahraničných vecí ešte v septembri výslovne uviedlo, že Slovensko ruskú anexiu Krymu ani ďalších ukrajinských území neuznáva.
Rozdiel medzi prezidentom a premiérom je preto predovšetkým v politickom dôraze. Pellegrini v New Yorku stavia do popredia územnú celistvosť Ukrajiny a pravidlo, že hranice nemožno meniť silou. Fico vo svojich vystúpeniach častejšie zdôrazňuje zastavenie vojny, odpor voči vojenskej eskalácii, ekonomické dôsledky sankcií a energetické vzťahy s Ruskom. Slovensko pritom naďalej zostáva závislé aj od časti dodávok ruského plynu, takže zahraničnopolitická debata má zároveň veľmi konkrétny ekonomický rozmer.
Najnovšie vystúpenia v OSN preto ukazujú dve veci naraz. Slovensko sa pripojilo k medzinárodnej výzve na prímerie a rokovania a zároveň opätovne potvrdilo, že právne neakceptuje ruskú zmenu ukrajinských hraníc. V domácej politike môže byť tón jednotlivých predstaviteľov rozdielny, oficiálna pozícia štátu pri územnej celistvosti Ukrajiny však zostáva zatiaľ rovnaká.