Wadephul pricestoval do Bratislavy 29. septembra v rámci svojej prvej pracovnej návštevy Slovenska vo funkcii nemeckého ministra zahraničných vecí. Počas spoločného vystúpenia s Blanárom povedal, že „najväčšia hrozba pre slobodu nášho kontinentu prichádza z Moskvy“ a za najväčšie nebezpečenstvo pre Európu označil „Putinov bojovný imperializmus“. Podľa neho by spochybňovanie týchto skutočností bolo nielen nesolidárne, ale aj nezodpovedné.
Nemecký minister zároveň upozornil na význam dôveryhodnosti kolektívnej obrany NATO. Podľa neho spochybňovanie odstrašujúceho účinku Aliancie oslabuje bezpečnostné záruky pre všetkých členov. Jeho vyjadrenia nadväzovali aj na predchádzajúce výroky slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý v poslednom období kritizoval časť západnej politiky voči Moskve a vyjadril pochybnosti o niektorých bezpečnostných mechanizmoch NATO.
Slovenská strana zvolila odlišný dôraz. Juraj Blanár odsúdil ruskú vojnu proti Ukrajine ako porušenie medzinárodného práva a zopakoval podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Zároveň však dlhodobo presadzuje názor, že konflikt nemá čisto vojenské riešenie a že väčší priestor musí dostať diplomacia a rokovania o ukončení vojny.
Rozdielny pohľad sa prejavuje najmä v energetike. Nemecko presadzuje ďalšie odpútavanie Európy od ruských energetických surovín, zatiaľ čo Slovensko upozorňuje na svoju špecifickú energetickú situáciu a stále významnú závislosť od ruských dodávok. Wadephul v Bratislave argumentoval, že súčasťou komplexnej podpory Ukrajiny je aj znižovanie závislosti od ruskej energie. Bratislava však opakovane upozorňuje, že pri sankciách a energetických opatreniach musí zohľadňovať ich hospodársky dopad na Slovensko.
Napriek rozdielnym akcentom obe krajiny prijali spoločné vyhlásenie o pokračovaní prehĺbeného dialógu. V dokumente sa Slovensko aj Nemecko hlásia k zvyšovaniu tlaku na Ruskú federáciu vrátane sankcií s cieľom prinútiť ju ukončiť vojnu a zapojiť sa do konštruktívnych rokovaní. Obe strany zároveň deklarovali rešpekt k zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach a odmietnutie násilnej zmeny hraníc.
Spoločné vyhlásenie zároveň obsahuje záväzok pokračovať v rozsiahlej podpore Ukrajiny pri jej obrane proti ruskej agresii. Slovensko a Nemecko sa zhodli aj na podpore európskej perspektívy Ukrajiny, Moldavska a štátov západného Balkánu a na potrebe posilňovať európsku a transatlantickú bezpečnostnú architektúru v úzkej spolupráci s NATO.
Dôležitou súčasťou dokumentu je aj energetika. Obe krajiny podporili bezpečnejšie, nezávislejšie a diverzifikovanejšie európske energetické dodávky v súlade s cieľmi REPowerEU, zároveň však spoločný text výslovne hovorí o potrebe zohľadňovať osobitnú situáciu jednotlivých členských štátov. Práve tento bod vytvára priestor pre slovenské argumenty o rozdielnej miere závislosti od ruských energetických zdrojov.
Návštevu preto nemožno jednoducho označiť za otvorený diplomatický konflikt medzi Bratislavou a Berlínom. Wadephul verejne a výrazne formuloval nemeckú pozíciu voči Rusku a vyzval na väčšiu solidaritu pri spoločných opatreniach, zatiaľ čo slovenská strana zdôraznila mierové rokovania a energetické špecifiká krajiny. Zároveň však obe vlády podpísali spoločný dokument, ktorý obsahuje konkrétnu zhodu v podpore Ukrajiny, sankčnom tlaku na Rusko a princípoch európskej bezpečnosti.