Napätie medzi Washingtonom a Teheránom sa prenieslo priamo do sály Valného zhromaždenia OSN. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu v New Yorku reagoval na predchádzajúcu hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý povedal, že Spojené štáty môžu Irán „zlikvidovať“, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu o ukončení vojny. Pezeškiján odmietol predstavu kapitulácie a vyhlásil, že iránsky ľud sa nenechá donútiť k ústupkom nátlakom.
Iránsky prezident obvinil Trumpa z „mentalita šikany“ a tvrdil, že hrozby iba posilňujú odhodlanie Iránu. Vo svojom prejave zároveň obrátil americké obvinenia z podpory terorizmu proti Washingtonu a kritizoval americké vojenské operácie. Americká delegácia zo sály odišla hneď na začiatku jeho vystúpenia. Americká misia pri OSN bezprostredne neposkytla vysvetlenie svojho kroku.
Napriek ostrému tónu Pezeškiján niekoľkokrát zdôraznil, že Irán stále vidí priestor na diplomaciu. Teherán je podľa neho pripravený riešiť spory rokovaním, odmieta však vyjednávanie pod vojenským a ekonomickým nátlakom. Americkí a iránski predstavitelia pritom už v utorok absolvovali približne trojhodinové nepriame rokovania prostredníctvom sprostredkovateľov. Obe strany však podľa dostupných informácií zostávajú vo viacerých kľúčových otázkach ďaleko od dohody.
Jednou z najdôležitejších tém je Hormuzský prieliv. Pred vypuknutím vojny cez túto úzku námornú trasu prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Doprava je dnes výrazne obmedzená a Irán podmieňuje plné obnovenie plavby zmiernením amerického vojenského tlaku a ďalšími ústupkami. Pezeškiján v OSN argumentoval, že nie je možné, aby ostatné štáty prieliv využívali, zatiaľ čo Irán čelí obmedzeniam vlastnej lodnej dopravy.
Trhy na jeho prejav reagovali prakticky okamžite. Cena severomorskej ropy Brent v stredu uzavrela na 103,08 dolára za barel, čo znamenalo rast o 3,86 percenta. Investori tak po krátkom období nádeje na diplomatický posun opäť zvýšili rizikovú prirážku za možnú eskaláciu konfliktu. Vývoj cien však neovplyvňuje iba rétorika lídrov – rozhodujúca je najmä reálna dostupnosť ropy, bezpečnosť tankerov a priechodnosť Hormuzského prielivu.
Slovensko sleduje rovnakú ropu
Pre slovenských motoristov nejde o vzdialenú diplomatickú výmenu. Cena ropy je jednou zo základných zložiek veľkoobchodných cien palív a prípadné ďalšie obmedzenie dodávok z Perzského zálivu by mohlo vytvoriť nový tlak na benzín a najmä naftu v Európe. Slovenská vláda pritom práve predstavila opatrenia proti vysokým cenám pohonných látok vrátane obmedzenia maloobchodnej marže.
Také opatrenie však nedokáže zastaviť zdražovanie samotnej komodity. Ak sa zvýši nákupná cena benzínu alebo nafty na európskom trhu, môže rásť aj konečná cena na čerpacích staniciach napriek nižšej marži predajcov. Konflikt okolo Iránu preto môže veľmi rýchlo preveriť, aký veľký efekt budú mať domáce opatrenia vlády.
Situácia je zároveň paradoxná. Kým Trump a Pezeškiján si z rečníckej tribúny OSN posielajú tvrdé odkazy, ich vyjednávači sa snažia obnoviť rokovania. Irán signalizuje ochotu diskutovať o Hormuze aj širšej dohode, no požaduje zmiernenie vojenského a ekonomického tlaku. Washington naopak žiada ústupky Teheránu a bezpečný návrat námornej dopravy.
Najbližšie dni preto ukážu, či ostré prejavy zostanú súčasťou vyjednávacej taktiky, alebo predznamenajú ďalšiu eskaláciu. Pre Európu a Slovensko bude najdôležitejšie sledovať nie rétoriku samotnú, ale tankery v Hormuzskom prielive. Práve tam sa rozhoduje, či sa politický konflikt pretaví aj do ďalšieho rastu cien energií.