Prvý celoeurópsky týždeň skríningu prebieha od 28. septembra do 4. októbra a sprevádzajú ho podujatia v jednotlivých členských štátoch. Nejde pritom len o klasické lekárske vyšetrenia. Organizátori chcú zvýšiť povedomie o tom, že viaceré rizikové faktory možno odhaliť jednoduchými kontrolami krvného tlaku, telesnej hmotnosti, obvodu pásu, hladiny cholesterolu alebo cukru v krvi.
Komisia odhaduje, že približne 80 % srdcovo-cievnych ochorení možno ovplyvniť prevenciou a riešením hlavných rizikových faktorov. Problémom je, že vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol či cukrovka môžu dlhší čas prebiehať bez výrazných príznakov. Človek preto nemusí vedieť, že jeho riziko infarktu alebo mozgovej príhody postupne rastie.
Súčasne so začiatkom kampane Komisia predstavila aj návrh odporúčania Rady EÚ o zdravotných kontrolách zameraných na včasné odhalenie srdcovo-cievnych ochorení. Nejde o novú záväznú smernicu ani povinnosť, ktorá by od pondelka zavádzala rovnaký systém vyšetrení vo všetkých členských štátoch. Cieľom je vytvoriť spoločný európsky rámec, podľa ktorého môžu krajiny svoje preventívne programy ďalej rozvíjať.
Iniciatíva je súčasťou širšieho európskeho plánu Safe Hearts Plan. Ten má do roku 2035 pomôcť znížiť predčasné úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia o 25 %. Okrem skríningu počíta s podporou zdravšieho životného štýlu, lepšou informovanosťou pacientov, skoršou diagnostikou a ďalšími opatreniami v oblasti prevencie a liečby.
Konkrétne preventívne aktivity prebiehajú aj na Slovensku. V rámci programu evidovaného Európskou komisiou sa 28. septembra uskutočnilo skríningové podujatie v Malej Lehote v Banskobystrickom kraji, kde sa kontroloval krvný tlak, glykémia, cholesterol a BMI. Ďalšie preventívne podujatie sa konalo 28. a 29. septembra na Ministerstve zdravotníctva v Bratislave, kde program zahŕňal meranie krvného tlaku, analýzu telesného zloženia a krvné testy.
Pre Slovensko teda zatiaľ nejde o legislatívnu zmenu, ktorá by okamžite menila fungovanie zdravotníctva. Význam iniciatívy je predovšetkým preventívny. Ak sa rizikové faktory zachytia ešte pred vznikom závažného ochorenia, pacient môže upraviť životný štýl alebo začať liečbu skôr, než dôjde k infarktu, mozgovej príhode či ďalším komplikáciám.
Kardiovaskulárne ochorenia zároveň predstavujú aj ekonomický problém. Európska komisia odhaduje ich celkové náklady pre EÚ na viac ako 282 miliárd eur ročne, keď sa započítajú náklady zdravotníctva, strata produktivity či predčasné odchody z pracovného trhu. Prevencia preto nie je len otázkou zdravia jednotlivcov, ale aj záťaže pre zdravotné systémy a verejné financie.