Výroba počítačových čipov v posledných rokoch pripomína súboj o to, kto dokáže na rovnako veľkú plochu kremíka natlačiť viac tranzistorov — čím viac ich je, tým výkonnejší a zároveň energeticky úspornejší je výsledný čip. Robí sa to litografiou: stroj premieta obrovsky zložitý obvod cez sústavu zrkadiel na kremíkovú platničku pomocou extrémne ultrafialového svetla. Firma ASML z Holandska je jediná na svete, ktorá takéto stroje vyrába — a práve preto majú Samsung, TSMC aj Intel v jej najnovšej generácii strojov spoločný záujem.
Novinka sa volá High-NA EUV a v skratke robí jednu vec lepšie než doterajšie stroje: dokáže vykresliť oveľa jemnejšie a presnejšie vzory na čipe na jeden pokus, tam kde staršie stroje potrebovali viacero prekrývajúcich sa krokov. To znie ako detail pre inžinierov, v skutočnosti to však priamo znižuje počet výrobných krokov, znižuje riziko chýb a podľa odhadov citovaných Bloombergom by mohlo zvýšiť celkovú produkciu čipov až o 40 %. Samotný stroj je pritom mimoriadne drahý — až 400 miliónov dolárov za kus — čo vysvetľuje, prečo si firmy jeho nasadenie dôkladne rozvrhujú v čase.
Intel túto technológiu už reálne používa vo výrobe vybraných vrstiev svojich procesorov novej generácie a stal sa prvou firmou, ktorá takto vyrobené čipy vo veľkom objeme skutočne dodala zákazníkom. Samsung plánuje nasadiť tieto stroje najprv do výroby pamäťových čipov DRAM (typu, aký má každý telefón či počítač na ukladanie dát v prevádzke) okolo roku 2028 — ako prvý výrobca pamätí v takomto rozsahu. TSMC, najväčší svetový zmluvný výrobca čipov, ktorý vyrába procesory napríklad pre Apple či Nvidiu, plánuje technológiu nasadiť do pokročilejších výrobných uzlov od roku 2030.
Prečo je to dôležité pre bežného človeka? Pretože každý telefón, notebook alebo dátové centrum, na ktorom beží AI asistent, v konečnom dôsledku stojí na čipe vyrobenom presne týmto typom stroja. Čím efektívnejšie dokážu výrobcovia čipy vyrábať — s menším počtom krokov a nižším počtom chýb — tým lacnejšie a výkonnejšie môžu byť aj zariadenia, ktoré z nich vzniknú. Súčasne platí aj opačný smer: obrovský dopyt po výkone pre umelú inteligenciu je práve tým hlavným dôvodom, prečo si firmy dnes takéto extrémne drahé investície vôbec môžu dovoliť a prečo do nich idú spoločne — cena jedného stroja sa jednoducie rozloží medzi obrovské množstvo vyrobených čipov.
Súčasťou dohody je aj spolupráca na väčších "maskách" — šablónach, cez ktoré sa obvod na čip premieta — z doterajších 6-palcových na 12-palcové, čo má ďalej zvýšiť produktivitu tovární a znížiť náklady na výrobu. Ide teda o postupný, viacročný proces, nie o okamžitú zmenu — no smer, ktorým sa najväčší svetoví výrobcovia čipov práve teraz vydávajú, určí, aké zariadenia budeme kupovať na konci tohto desaťročia.