Stavba obrovských nákladných lodí, tankerov či LNG plavidiel patrí medzi priemyselné odvetvia, ktoré sa automatizujú mimoriadne ťažko. Každá loď má odlišnú konštrukciu, pracovníci sa pohybujú v úzkych a nepravidelných priestoroch a veľká časť práce prebieha v náročnom prostredí. Japonské a juhokórejské firmy napriek tomu začínajú vo veľkom nasadzovať zváracie roboty, autonómne systémy, umelú inteligenciu a digitálne dvojčatá.
Dôvodom nie je iba technologický pokrok. Japonsko aj Južná Kórea zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a starnutím pracovnej sily, zatiaľ čo čínske lodenice rýchlo získavajú ďalšie objednávky. Podľa údajov spoločnosti Clarksons citovaných Financial Times pripadlo vlani na Čínu 63 % globálnych objednávok nových lodí. Južná Kórea a Japonsko zostávajú významnými výrobcami a majú silné postavenie najmä pri technologicky náročnejších LNG tankeroch, ponorkách a lodných motoroch.
V lodeniciach HD Hyundai v juhokórejskom Ulsane už roboty využívajú digitálne konštrukčné údaje na rozpoznanie miest, ktoré treba zvárať. Dokážu sa presúvať medzi jednotlivými časťami rozostavanej lode a vykonávať jednoduchšie zváracie práce, zatiaľ čo ľudia ich kontrolujú prostredníctvom počítačových systémov. Podľa HD Hyundai Samho môže pracovník za deň dokončiť približne 30 zváracích buniek, zatiaľ čo robotický systém môže zvládnuť až 50.
Hanwha Ocean ide ešte ďalej. Firma uvádza, že pri štandardizovaných zváracích operáciách môže jeden pracovník dohliadať až na desať robotov. Za posledné dva roky investovala do inteligentných lodeníc približne 160 miliárd wonov, teda okolo 120 miliónov dolárov, a do roku 2030 chce automatizovať približne 70 % výroby. Spoločnosť zároveň pracuje s Kórejským inštitútom pre konvergenciu robotiky na vývoji autonómnych priemyselných robotov a humanoidných systémov, ktoré sa majú testovať priamo v lodenici Geoje.
Japonsko má podobné ambície. Fanuc, jeden z najväčších svetových výrobcov priemyselných robotov, vytvoril svoje prvé zváracie a lakovacie stroje navrhnuté špeciálne pre lodenice. Dlhodobou ambíciou spoločnosti je dostať do japonského lodného priemyslu až porovnateľný počet robotov, ako je ľudských pracovníkov. V sektore dnes pracuje približne 75-tisíc ľudí. Robotizácia by zároveň umožnila pokračovať v časti výroby aj počas nočných hodín.
HD Hyundai chce do roku 2030 úplne automatizovať niektoré výrobné linky a vytvoriť menšiu takzvanú dark factory – továreň schopnú fungovať prevažne pomocou automatizovaných systémov. Pomôcť majú AI, veľké dátové súbory a digitálne dvojčatá, teda virtuálne kópie skutočných výrobných zariadení a procesov, na ktorých možno simulovať a optimalizovať výrobu ešte pred zásahom do reálnej lodenice.
Úplne bez ľudí však lodenice tak skoro nebudú. Jednoduché a opakujúce sa zváranie sa automatizuje relatívne dobre, no roboty majú stále problémy s komplikovanými zakrivenými časťami lodí, potrubiami, lakovaním a úlohami vyžadujúcimi jemnú manuálnu prácu. Odborníci preto neočakávajú, že by sa v najbližších rokoch podarilo človeka z výroby lodí úplne odstrániť.
Súboj má zároveň geopolitický rozmer. Spojené štáty považujú výrobné kapacity Japonska a Južnej Kórey za dôležité pri znižovaní svojej závislosti od čínskeho lodného priemyslu. Kórejské spoločnosti už pripravujú prenos časti automatizačných technológií aj do amerických lodeníc. Čína však sama intenzívne investuje do robotiky a inteligentnej výroby a podľa niektorých odborníkov má pri nasadzovaní určitých systémov už náskok.
Budúcnosť stavby lodí tak nemusí byť iba súbojom o lacnejšiu pracovnú silu. Čoraz väčšiu úlohu budú hrať roboty, AI, digitálne dvojčatá a schopnosť vyrábať zložité plavidlá rýchlejšie s menším počtom pracovníkov. Japonsko a Južná Kórea stavajú na automatizáciu ako na jednu z ciest, ako si udržať významné miesto v odvetví, ktorému dnes objemom objednávok dominuje Čína.