Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli za prvých deväť mesiacov roka 19,388 miliardy eur. Medziročne boli vyššie o 1,437 miliardy eur. Výdavky však rástli rýchlejšie v absolútnom vyjadrení – zvýšili sa o 1,747 miliardy na 23,475 miliardy eur. Práve rozdiel medzi rastom príjmov a výdavkov posunul schodok vyššie.
Štátu pomohli predovšetkým vyššie daňové príjmy. Tie medziročne vzrástli približne o 1,303 miliardy eur. Najväčší prírastok priniesla DPH, z ktorej štát vybral o 867 miliónov eur viac. Výnos dane z príjmov právnických osôb bol vyšší o 351 miliónov eur a daň z finančných transakcií priniesla medziročne približne o 165 miliónov eur viac.
Na druhej strane výrazne rastú náklady na financovanie štátneho dlhu. Výdavky na jeho obsluhu dosiahli ku koncu septembra 1,507 miliardy eur, čo je medziročný nárast približne o 404 miliónov eur alebo 36,6 %. Vyššie úroky tak začínajú z rozpočtu odčerpávať citeľne väčší objem peňazí.
Výrazný rast zaznamenali aj výdavky súvisiace s Plánom obnovy a odolnosti. Tie boli medziročne vyššie približne o 743 miliónov eur, teda o 66 %. Výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ stúpli o približne 443 miliónov eur. Časť vyšších výdavkov preto súvisí s projektmi financovanými z európskych zdrojov a nemožno ju automaticky interpretovať ako bežné zhoršenie hospodárenia štátu.
Naopak, transfer Sociálnej poisťovni medziročne klesol približne o 447 miliónov eur. Nižšie boli aj príjmy z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, ktoré sa znížili o 168,5 milióna eur. Solidárny príspevok z odvetví ropy, plynu, uhlia a rafinérií priniesol medziročne o 41,6 milióna eur menej.
Dôležité je tiež rozlišovať medzi hotovostným schodkom štátneho rozpočtu a celkovým deficitom verejných financií podľa európskej metodiky ESA. Číslo 4,087 miliardy eur zachytáva priebežné hotovostné hospodárenie samotného štátneho rozpočtu ku koncu septembra. Nie je to konečný deficit celej verejnej správy za rok 2026 ani údaj, ktorý sa priamo porovnáva s maastrichtským limitom 3 % HDP.
Septembrové čísla však ukazujú, že tlak na slovenské verejné financie zostáva vysoký. Príjmy rastú, no zároveň rastú výdavky a najmä náklady na obsluhu dlhu. Pri vyšších úrokových sadzbách sa pritom každý ďalší refinancovaný alebo nový štátny dlh môže v nasledujúcich rokoch premietať do vyšších úrokových výdavkov rozpočtu.