Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) vydala nový desaťročný dlhopis v stredu 23. septembra. Jeho kupón je 4,25 % ročne, zatiaľ čo emisný výnos dosiahol 4,309 %. Tieto čísla sa líšia preto, že investori kupovali dlhopis za cenu mierne nižšiu, než je jeho menovitá hodnota. Štát predal dlhopisy v objeme 2,5 miliardy eur; objednávky investorov presiahli 4,5 miliardy eur. Silný dopyt teda neznamenal lacné financovanie v absolútnom vyjadrení.
Hodnota približne 4,35 %, o ktorej cez víkend hovorili analytici, je odhad výnosu na trhu po emisii. Netreba si ju zamieňať s výnosom 4,309 %, za ktorý štát v stredu predal konkrétnu novú emisiu. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pre TASR uviedol, že nemecký desaťročný výnos sa pohyboval okolo 3,6 %. Rozdiel oproti slovenskému výnosu tak predstavoval približne 0,75 percentuálneho bodu, teda 75 bázických bodov. Pri samotnom stredajšom ocenení emisie ARDAL uviedla odlišnú prirážku 81,3 bázického bodu voči konkrétnemu nemeckému dlhopisu. Údaje sa vzťahujú na odlišné okamihy a spôsoby porovnania.
Vyšší výnos je pre štát dôležitý pri každej ďalšej pôžičke a pri nahrádzaní dlhu, ktorému sa končí splatnosť. Staršie dlhopisy sa samotným pohybom trhových výnosov spätne nepreceňujú na vyššie úroky, nové financovanie však môže byť drahšie. Kočiš pripisuje veľkú časť súčasného rastu výnosov vývoju na svetových trhoch. Na cenu slovenského dlhu podľa neho vplývajú aj domáce verejné financie. Rizikovou prirážkou investori vyjadrujú, o koľko vyšší výnos požadujú od Slovenska v porovnaní s nemeckým dlhopisom, ktorý sa používa ako európsky porovnávací bod.
Výhľad na koniec roka nie je jednoznačný. Kočiš v základnom scenári počíta s tým, že slovenský desaťročný výnos by mohol klesnúť približne k 4 %. Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik naopak upozornil, že ak sa súčasný trend nezmení, nemožno vylúčiť ani úroveň okolo 4,5 %. Ide o odhady, nie o vopred známe sadzby budúcich emisií. Rozhodovať budú okrem iného inflácia, ceny energií, vývoj na dlhopisových trhoch a očakávania ďalších krokov Európskej centrálnej banky.
Pre ľudí uvažujúcich o hypotéke je spojenie so štátnymi dlhopismi nepriame. Banky pri stanovovaní úrokov sledujú najmä cenu vlastného financovania, eurové swapové sadzby, očakávania vývoja sadzieb ECB a konkurenciu na trhu. Swapové sadzby zjednodušene vyjadrujú cenu, za ktorú si finančné inštitúcie zabezpečujú peniaze na určité obdobie. Vyššia riziková prirážka štátu môže bankám financovanie tiež sťažovať, sama však neurčuje, aký úrok banka ponúkne konkrétnemu klientovi.
Analytici oslovení TASR očakávajú, že priemerná sadzba nových hypoték by sa mohla posúvať k 4 %. Búlik pripustil dosiahnutie tejto úrovne v priebehu dvoch až troch mesiacov, ak zvýšená cena peňazí pretrvá. Je to prognóza, nie oznámené zvýšenie sadzieb bánk. Vyššie trhové úroky by pocítili najmä ľudia, ktorí si budú brať nový úver alebo im skončí fixácia existujúcej hypotéky. Pre štát bude kľúčové, za aké výnosy dokáže predávať ďalšie dlhopisy a ako rýchlo bude musieť nahrádzať starší dlh novým.