Somálske pirátstvo sa po rokoch relatívneho útlmu opäť stáva vážnym problémom pre medzinárodnú lodnú dopravu.
South China Morning Post uvádza, že počet útokov v oblasti je momentálne najvyšší od roku 2013. Obnovené únosy a útoky prichádzajú v čase, keď sa časť námorných síl iných krajín sústreďuje na krízy v Perzskom zálive a pri Hormuzskom prielive, čo môže pirátom vytvárať väčší priestor na operácie.
Medzinárodná námorná organizácia už začiatkom júla upozornila, že za predchádzajúce tri mesiace evidovala v Červenom mori, Adenskom zálive a pri somálskom pobreží 24 skutočných alebo pokusov o pirátske útoky. V tom čase bolo na troch unesených plavidlách zadržiavaných 44 námorníkov.
Situácia sa počas leta ešte zhoršila. Po augustovom únose lode SEAMULL IMO uviedla, že piráti a ozbrojení útočníci už držali šesť plavidiel a viac než 90 námorníkov. Generálny tajomník organizácie Arsenio Dominguez preto vyzval na urgentnú medzinárodnú reakciu.
Čína v oblasti hliadkuje už od roku 2008
Obnovené pirátstvo je významnou skúškou aj pre Čínu.
Čínske námorníctvo udržiava v Adenskom zálive a pri Somálsku nepretržitú eskortnú misiu od roku 2008. Jej pôvodným cieľom bola ochrana obchodných lodí pred pirátmi a pomoc plavidlám v núdzi.
V auguste 2026 vyplávala do oblasti už 49. čínska eskortná skupina. Tvorí ju raketový torpédoborec Kunming, fregata Yueyang a zásobovacia loď Luomahu, spolu so špeciálnymi jednotkami a dvoma palubnými vrtuľníkmi.
Začiatkom septembra táto skupina vykonala aj protipirátske cvičenie, pri ktorom nacvičovala oslobodenie unesenej lode, vyhľadávanie útočníkov a koordinovaný zásah zo vzduchu aj z mora.
Pirátstvo už nie je jedinou hrozbou
Situáciu komplikuje širšia bezpečnostná kríza v regióne.
Adenský záliv leží v blízkosti strategického prielivu Bab el-Mandeb, ktorý spája Červené more s Indickým oceánom. Obchodná doprava v širšom regióne je zároveň ovplyvnená konfliktom na Blízkom východe, útokmi na obchodné plavidlá a problémami v Hormuzskom prielive.
Reuters tento týždeň uviedol, že Čína zároveň modernizuje svoju vojenskú základňu v Džibutsku, ktorá leží neďaleko Bab el-Mandebu. Nové komunikačné a sledovacie vybavenie má zvýšiť schopnosť Pekingu monitorovať dianie v okolí Červeného mora, Adenského zálivu a východnej Afriky.
Čínska základňa v Džibutsku funguje od roku 2017 a podporuje práve námorné operácie v regióne vrátane protipirátskych misií.
Menej lodí, viac priestoru pre pirátov
Podľa analytikov je jedným z dôvodov obnoveného pirátstva aj zmena rozloženia vojenských síl.
Americké námorníctvo je viac zamestnané operáciami súvisiacimi s konfliktom okolo Iránu. India presúva časť námorných síl smerom k Hormuzskému prielivu, zatiaľ čo európska operácia Atalanta musí pokrývať rozsiahle územie a zároveň riešiť viacero bezpečnostných úloh.
Timothy Walker z Institute for Security Studies pre SCMP uviedol, že piráti dnes môžu cítiť menšie riziko zásahu než v minulosti.
To však neznamená, že medzinárodné námorné sily z oblasti zmizli. Čínska, európska a ďalšie misie naďalej fungujú, no pri rastúcom počte incidentov musia pokrývať rozsiahlejšie územie a viacero typov hrozieb naraz.
Prečo je Adenský záliv dôležitý aj pre Európu
Adenský záliv patrí medzi kľúčové námorné trasy medzi Áziou a Európou.
Lode smerujúce cez Suezský prieplav musia preplávať Bab el-Mandebom a následne Adenským zálivom. Každé zhoršenie bezpečnosti preto môže zvýšiť poistné náklady, predĺžiť dodacie časy a prinútiť dopravcov obchádzať Afriku cez Mys dobrej nádeje.
To môže zdražovať dopravu tovaru aj energií smerujúcich do Európy.
Návrat somálskeho pirátstva preto nie je iba regionálnym problémom východnej Afriky. V kombinácii s ďalšími bezpečnostnými krízami v okolí Červeného mora a Perzského zálivu predstavuje ďalší tlak na jednu z najdôležitejších obchodných trás sveta.
Pre Čínu je zároveň situácia skúškou, či jej takmer dve desaťročia trvajúca námorná prítomnosť v regióne dokáže fungovať aj v období, keď sa pirátstvo znovu výrazne zvyšuje.