Ešte pred niekoľkými rokmi sme si pod umelou inteligenciou predstavovali najmä chatboty, rozpoznávanie obrazu alebo komplikované počítačové systémy. Dnes môže byť označenie AI aj na práčke, televízore, chladničke či rúre. Na veľtrhu IFA 2026 výrobcovia opäť ukázali domácnosť, v ktorej spotrebiče sledujú spôsob používania, automaticky upravujú nastavenia a čoraz častejšie spolu aj komunikujú. Samsung prezentoval prepojenie televízorov, mobilov a domácich spotrebičov, LG systémy reagujúce na prirodzenú reč a Siemens napríklad rúru schopnú rozpoznať rôzne druhy jedál a navrhnúť vhodné nastavenie prípravy.
Samotný nápis AI však ešte neznamená, že spotrebič bude automaticky lepší. Pod týmto pojmom sa dnes skrýva veľmi široké spektrum technológií. Niekedy ide o pokročilý systém, ktorý sa učí z používania zariadenia a dokáže meniť jeho správanie. Inokedy môže ísť len o automatický režim, ktorý by sa ešte pred pár rokmi označoval ako inteligentný senzor. Pri nákupe preto nie je najdôležitejšie to, či výrobca používa slovo AI, ale čo konkrétne daná funkcia robí.
Dobrým príkladom sú práčky. Niektoré nové modely dokážu vyhodnotiť množstvo bielizne, typ tkaniny alebo priebeh pracieho cyklu a podľa toho upraviť spotrebu vody, energiu či čas prania. Tu už môže mať inteligentná automatika skutočný význam, pretože šetrí používateľovi nastavovanie a môže prispieť aj k nižšej spotrebe. Zákazník by sa však nemal spoliehať iba na označenie AI. Pri kúpe je stále dôležité pozerať najmä na energetický štítok, spotrebu vody, hlučnosť, kapacitu a dostupnosť servisu.
Podobne je to pri televízoroch. AI procesor môže analyzovať obraz, upravovať ostrosť, redukovať šum alebo optimalizovať zvuk podľa typu obsahu a miestnosti. To môže byť užitočné, najmä pri sledovaní menej kvalitného videa na veľkej obrazovke. Ani veľmi dobré softvérové spracovanie však nedokáže úplne nahradiť kvalitný panel. Ak má televízor slabý kontrast, nízky jas alebo horšie podanie farieb, samotné označenie „AI Processor“ z neho prémiový model neurobí.
Pri chladničkách a ďalších kuchynských spotrebičoch už môže byť hranica medzi užitočnou funkciou a marketingom oveľa menej jasná. Výrobcovia dnes ponúkajú modely schopné komunikovať prirodzenou rečou, odporúčať nastavenia či reagovať na zvyky domácnosti. Technicky to môže byť pôsobivé, ale zákazník by sa mal zamyslieť, či takúto funkciu skutočne využije. Ak chladnička vďaka inteligentnému riadeniu dokáže udržať stabilnejšiu teplotu, znížiť spotrebu alebo lepšie uchovať potraviny, prínos je zrozumiteľný. Ak je hlavnou novinkou iba možnosť rozprávať sa s chladničkou, pre veľkú časť ľudí to bude skôr zaujímavý doplnok než dôvod zaplatiť výrazne vyššiu cenu.
Zaujímavé využitie AI sa objavuje aj pri rúrach. Niektoré nové modely používajú kameru a rozpoznávanie obrazu na identifikáciu vloženého jedla a následne navrhnú vhodnú teplotu alebo program. Pre človeka, ktorý často varí, to môže byť príjemné zjednodušenie. Stále však platí, že rovnaké jedlo dokáže pripraviť aj kvalitná rúra bez AI. Rozdiel je najmä v pohodlí a v tom, koľko rozhodovania nechá spotrebič na používateľovi.
Väčší zmysel môže mať umelá inteligencia vtedy, keď sa nestará iba o jeden spotrebič, ale o celú domácnosť. Inteligentný systém môže napríklad zistiť, že nikto nie je doma, znížiť vykurovanie alebo klimatizáciu, optimalizovať spotrebu energie a koordinovať jednotlivé zariadenia. Takýto systém môže mať reálny prínos, musí však zostať jednoduchý. Ak človek potrebuje niekoľko aplikácií, množstvo účtov a komplikované nastavovanie, technológia začína vytvárať viac práce, než koľko jej šetrí.
Pri inteligentných spotrebičoch navyše pribúda ďalšia otázka, ktorá pri klasických zariadeniach nebola taká dôležitá – softvérová podpora. Časť funkcií môže závisieť od mobilnej aplikácie, internetového pripojenia alebo cloudovej služby výrobcu. Spotrebič pritom môže slúžiť desať či pätnásť rokov. Zákazník by sa preto mal zaujímať aj o to, ako dlho výrobca sľubuje aktualizácie a či bude základná funkcia zariadenia fungovať aj bez pripojenia na internet.
Pred nákupom je preto užitočné položiť si niekoľko jednoduchých otázok. Čo presne AI robí? Ušetrí mi čas, energiu alebo peniaze? Budem túto funkciu používať pravidelne? Funguje spotrebič aj bez internetu? A hlavne – o koľko je kvôli nej drahší? Ak dve podobné práčky stoja 600 a 900 eur a najväčším rozdielom sú AI funkcie, zákazník by mal presne vedieť, čo za ďalších 300 eur dostane.
Najlepšia umelá inteligencia v domácnosti bude pravdepodobne tá, ktorú si používateľ ani veľmi nevšimne. Práčka sama správne nastaví program, televízor upraví obraz, klimatizácia zníži výkon a rúra pomôže zvoliť vhodné nastavenie. Ak výsledkom bude menej práce, nižšia spotreba alebo lepšie fungujúci spotrebič, AI má zmysel. Ak však jediným rozdielom zostane nové tlačidlo v aplikácii a veľké logo „AI“ na krabici, zákazník pravdepodobne platí viac najmä za marketing.