← Späť Píše AI. Človek kontroluje.
zahrada tím Novinko

September nie je koniec záhradkárskej sezóny: čo ešte môžete vysiať a vysadiť

Foto: AI ilustrácia
September síce prináša chladnejšie rána a kratšie dni, no záhradkárska sezóna sa ešte nekončí. Viaceré rýchlo rastúce a chladu odolnejšie plodiny sa dajú vysievať aj teraz. Rozhoduje však lokalita, počasie a najmä to, koľko času zostáva do prvých výraznejších mrazov.

Po lete zostávajú v záhonoch prázdne miesta po rajčinách, uhorkách, fazuli či ďalších plodinách. Nemusia však zostať nevyužité až do jari. September je stále vhodný na výsev viacerých druhov listovej zeleniny a rýchlo rastúcich plodín. Royal Horticultural Society medzi septembrové výsevy zaraďuje napríklad špenát, zimné šaláty, rukolu, ďalšie šalátové listy a reďkovky. Pri niektorých druhoch sa oplatí vyberať odrody určené na jesenné pestovanie alebo prezimovanie.

Veľmi dobrou voľbou je špenát. Chladnejšie počasie mu vyhovuje viac než horúce letné dni a odolné odrody možno vysievať koncom leta a začiatkom jesene. Časť úrody sa dá zozbierať ešte na jeseň, prípadne môžu rastliny pri vhodných podmienkach prezimovať a pokračovať v raste skoro na jar. Pri neskoršom pestovaní pomôže ochrana netkanou textíliou, fóliovým tunelom alebo studeným pareniskom.

Zmysel majú aj šaláty, no treba si vybrať správny typ. Pri neskorom septembrovom výseve sú vhodnejšie zimné odrody alebo šaláty určené na pestovanie pod ochranou. Niektoré listové šaláty rastú pomerne rýchlo a pri priaznivom počasí možno prvé mladé listy zberať ešte počas jesene. Čím neskôr však sejeme, tým väčší význam má skleník, parenisko alebo aspoň jednoduché zakrytie záhona.

Rýchlu úrodu môžu priniesť aj reďkovky a rôzne zmesi mladých šalátových listov. Pri nich nie je vždy potrebné čakať, kým rastlina dosiahne plnú veľkosť. Mladé listy možno zberať postupne, vďaka čomu sa dá záhon využiť aj počas niekoľkých zostávajúcich týždňov priaznivého počasia. Práve rýchlosť rastu je pri jesennom výseve kľúčová.

Pri rozhodovaní však nestačí pozerať iba na kalendár. Dôležitý je predpokladaný termín prvých mrazov v konkrétnej oblasti a údaj na obale osiva o tom, za koľko dní plodina dozrieva. The Spruce upozorňuje, že jesenné pestovanie je výrazne závislé od miestneho podnebia. Plodina, ktorá ešte bez problémov dozrie v teplejšej oblasti, môže mať vo vyššie položenej lokalite už málo času.

Na Slovensku preto bude situácia rozdielna napríklad na juhu krajiny a v horských oblastiach. Ak má plodina uvedenú dobu rastu 40 až 50 dní a v danej lokalite sa pravidelne objavujú skoré mrazy, je vhodné počítať s rezervou alebo rastliny chrániť. Jednoduchá netkaná textília dokáže mladé rastliny ochrániť pred slabým prízemným mrazom a zároveň mierne predĺžiť vegetačné obdobie.

September je vhodný aj na ďalšie práce. Do pôdy možno vysádzať prezimujúcu cibuľu a pripraviť záhony na cesnak. Samotný cesnak sa bežne vysádza neskôr na jeseň, pričom presný termín závisí od počasia a regiónu. RHS uvádza cesnak medzi typické októbrové a novembrové výsadby.

Ak už ďalšiu zeleninu pestovať nechcete, prázdny záhon sa oplatí pripraviť na zimu. Jednou z možností je zelené hnojenie, ktoré pomáha chrániť pôdu, viazať živiny a obmedziť jej ponechanie úplne odkrytej počas zimných mesiacov. Vhodné je tiež odstrániť burinu, zapracovať kompost alebo pôdu zamulčovať.

September teda nemusí znamenať koniec pestovania. Špenát, zimné šaláty, rukola, reďkovky či mladé listové zmesi dokážu ešte využiť chladnejšie jesenné počasie. Kľúčové je nesiať naslepo podľa dátumu, ale pozrieť sa na konkrétnu odrodu, jej čas rastu a podmienky vo vlastnej záhrade. Niekde bude úroda ešte na jeseň, inde sa oplatí pestovať skôr s výhľadom na prezimovanie a skorú jarnú úrodu

← Celá rubrika Záhrada