Francúzske Národné zhromaždenie 30. októbra schválilo pozmeňujúci návrh k rozpočtu na rok 2027, ktorý by zaviedol daň pre poskytovateľov digitálneho obsahu. Za hlasovalo 11 poslancov, proti bolo desať a štrnásti sa zdržali. Schválenie pozmeňujúceho návrhu však ešte neznamená, že daň začala platiť. Jej zavedenie závisí od ďalšieho legislatívneho procesu a konečnej podoby zákona. Francúzska vláda návrh nepodporila.
Sadzba 0,055 eura, teda 5,5 centa za gigabajt, by sa podľa návrhu uplatňovala na dáta odosielané poskytovateľmi obsahu k zákazníkom internetových operátorov vo Francúzsku. Daň by platili spoločnosti odosielajúce obsah, operátori by zabezpečovali meranie objemov. Návrh obsahuje aj stropy naviazané na obrat: 15 percent obratu vo Francúzsku alebo dve percentá celkového obratu. Nejde o návrh priameho poplatku za každý gigabajt na účte domácnosti. Prípadné prenesenie nákladov do cien služieb by bolo samostatným obchodným rozhodnutím.
Predkladatelia očakávajú výnos približne desať miliárd eur ročne, tento odhad však vláda spochybnila. Podľa spravodajstva NosParlementaires minister David Amiel upozornil aj na možné zaťaženie menších francúzskych poskytovateľov obsahu. Tvrdenie, že opatrenie má vyberať peniaze výlučne od zahraničných technologických gigantov, preto nezodpovedá opísanému rozsahu návrhu.
Nemecká diskusia je zatiaľ menej konkrétna. Minister digitalizácie Karsten Wildberger otvoril otázku zdaňovania vysokých príjmov spojených s AI v súvislosti s financovaním zmien na pracovnom trhu. Podporne sa vyjadrila aj ministerka Karin Prienová. Ako však 29. októbra uviedla Tagesschau, vládna koalícia ešte nemala konkrétny plán. Nie je preto podložené hovoriť o dohodnutej dani zo všetkých príjmov vytvorených pomocou AI, s jasnou sadzbou a dátumom zavedenia.
Aj oficiálne stanovisko nemeckého ministerstva digitalizácie bolo opatrnejšie. Na vládnej tlačovej konferencii 16. októbra jeho hovorca zdôraznil, že prioritou je najskôr rozvoj technológie a využitie jej hospodárskeho potenciálu. Súbežne má prebiehať diskusia o spoločenských dôsledkoch. Z vyjadrení teda nemožno vyvodiť, že každá firma používajúca AI bude automaticky podliehať novej osobitnej dani.
Zovšeobecnené je aj tvrdenie o daniach pre každého Európana, ktorý sa rozhodne odísť. Napríklad francúzska „exit tax“ sa podľa tamojšej daňovej správy za určitých podmienok týka nerealizovaných ziskov z cenných papierov a ďalších vymedzených položiek pri presune daňového bydliska. Pravidlá zohľadňujú predchádzajúcu daňovú rezidenciu a rozsah držaných podielov či cenných papierov; existujú aj možnosti odkladu a úľavy. Nie je to všeobecný poplatok za vysťahovanie. Príspevok navyše neurčuje, ktoré konkrétne návrhy majetkových daní má na mysli.
Záver, že „Európe dochádzajú peniaze“, je politickým hodnotením autora príspevku. Uvedené udalosti dokumentujú diskusiu o nových daňových základoch, samy však nepreukazujú platobnú neschopnosť európskych štátov ani jednotný plán financovať dôchodky cez dane zo zahraničných technologických spoločností. Pre domácnosti a firmy je rozhodujúce, ktoré opatrenie sa napokon stane zákonom, koho zasiahne a odkedy bude účinné.