Európska centrálna banka a Eurosystém urobili ďalší konkrétny krok smerom k tokenizovaným finančným trhom. V pondelok 21. septembra spustili systém Pontes, ktorý prepája finančné aktíva evidované prostredníctvom technológie distribuovanej databázy DLT s peniazmi centrálnej banky. Banky a ďalšie finančné inštitúcie tak môžu transakcie s tokenizovanými cennými papiermi vyrovnať v oficiálnych peniazoch Eurosystému namiesto toho, aby sa museli spoliehať na stablecoiny alebo iné formy súkromných digitálnych peňazí.
Tokenizácia znamená, že napríklad dlhopis alebo iné finančné aktívum môže byť reprezentované digitálnym tokenom zaznamenaným na DLT sieti. Takáto infraštruktúra môže spojiť viacero tradične oddelených procesov – od vydania cenného papiera cez obchodovanie až po jeho vyrovnanie, úschovu a ďalšiu správu. Automatizácia prostredníctvom smart kontraktov môže zároveň časť týchto procesov zrýchliť a zjednodušiť. Pre veľké finančné inštitúcie je však zásadnou otázkou, v akých peniazoch sa samotná transakcia nakoniec vyrovná. Pontes má umožniť, aby touto konečnou zúčtovacou vrstvou zostalo euro centrálnej banky.
Systém zatiaľ štartuje s obmedzeným rozsahom služieb a ECB ho chce postupne rozširovať. Plné nasadenie je naplánované do roku 2028. Prvá skupina účastníkov už onboarding dokončila a môže Pontes používať. Nachádzajú sa medzi nimi Deutsche Bank, Santander, Société Générale, Európska investičná banka, nemecká rozvojová banka KfW či ďalšie banky a verejné finančné inštitúcie. Medzi prevádzkovateľmi DLT infraštruktúry sú napríklad Clearstream, Cashlink, Axiology a SWIAT. Zapojená je aj Deutsche Bundesbank.
Pontes nadväzuje na experimenty Eurosystému z roku 2024, počas ktorých banky a ďalší účastníci testovali vyrovnávanie finančných transakcií založených na DLT v peniazoch centrálnej banky. Jedným zo záverov bolo, že prístup k bezpečnému zúčtovaciemu aktívu je pre širšie využitie tokenizovaných trhov zásadný. ECB preto teraz prechádza od experimentovania k reálnej prevádzke.
Ešte zaujímavejší krok oznámila centrálna banka v druhej samostatnej správe. ECB začala prípravné práce na tom, aby malú časť vlastných finančných prostriedkov investovala priamo do tokenizovaných cenných papierov. Nejde pritom o menovú politiku ani o nový program nákupu aktív. Použité majú byť prostriedky z vlastného investičného portfólia ECB, ktorého úlohou je okrem iného vytvárať príjmy na financovanie prevádzky centrálnej banky.
Prvé investície sa majú sústrediť na eurové cenné papiere vydávané vládami krajín eurozóny, regionálnymi vládami, verejnými agentúrami a európskymi nadnárodnými inštitúciami. ECB však zatiaľ neurčila konkrétnu výšku prvých investícií ani dátum ich uskutočnenia. O praktických parametroch rozhodne Výkonná rada ECB po dokončení prípravných prác. Samotné transakcie majú byť vyrovnávané prostredníctvom Pontes.
Týmto krokom ECB nechce byť iba prevádzkovateľom infraštruktúry, ale chce si technológiu vyskúšať aj z pozície skutočného investora. Centrálna banka tak získa skúsenosti s celým procesom – od nákupu tokenizovaného cenného papiera cez jeho vyrovnanie až po správu v investičnom portfóliu. Reuters uvádza, že ECB má vlastný investičný fond približne 23 miliárd eur, pričom do tokenizovaných aktív má smerovať iba jeho malá časť.
Pontes zároveň nie je digitálne euro určené občanom. Projekt digitálneho eura pokračuje samostatne a jeho cieľom je vytvorenie digitálnej formy centrálnej bankovej meny pre bežné platby. Pontes je naopak určený pre veľkoobchodné finančné trhy – teda banky, obchodníkov s cennými papiermi a finančné infraštruktúry. Ide o dve rozdielne vetvy stratégie ECB pre digitalizáciu peňazí a finančných trhov.
Pre Európu je Pontes dôležitý najmä strategicky. Ak bude rastúca časť dlhopisov, fondov a ďalších aktív fungovať na tokenizovaných platformách, Eurosystém nechce, aby konečnú zúčtovaciu vrstvu automaticky ovládli súkromné stablecoiny alebo zahraničné digitálne meny. ECB sa tým snaží zabezpečiť, aby euro zostalo základnou zúčtovacou menou aj v prípade, že sa technologická infraštruktúra finančných trhov výrazne zmení.
Pre bežného človeka na Slovensku sa momentálne nič nemení. Pontes nebude slúžiť na platenie v obchodoch ani na posielanie peňazí medzi občanmi. Z dlhodobého pohľadu však môže ovplyvniť spôsob, akým banky, investičné spoločnosti alebo verejné inštitúcie vydávajú a obchodujú dlhopisy či ďalšie finančné produkty. Relevantný preto bude aj pre Národnú banku Slovenska a slovenské finančné inštitúcie, ak sa tokenizované kapitálové trhy v eurozóne začnú vo väčšej miere rozvíjať.