Európa smeruje do chladnejších mesiacov s najnižšou úrovňou zásob plynu za posledných 13 rokov, informoval denník The Guardian. V poslednom augustovom týždni boli plynové zásobníky EÚ naplnené na 63 %, čo je výrazne pod priemerom 80 % typickým pre toto obdobie v posledných rokoch — ide o jednu z najnižších hodnôt, aké boli pre tento čas roka kedy zaznamenané. Podľa údajov Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSOG) sa v piatok 29. augusta úroveň zásob pohybovala okolo 64 %.
Pri súčasnom pomalom tempe dopĺňania zásob pravdepodobne EÚ vstúpi do vykurovacej sezóny s objemom plynu približne o pätinu nižším než je päťročný priemer — a na najnižšej úrovni od roku 2013. Vyplýva to z hodnotenia plynového analytika a profesora Grega Molnara. "Nízke úrovne zásob prirodzene zvyšujú riziko výraznejšej cenovej volatility počas zimy," uviedol Molnar, pričom upozornil, že situáciu môžu ešte zhoršiť "chladné výkyvy počasia alebo obdobia slabšieho vetra", ktoré by zvýšili spotrebu plynu.
Pre porovnanie, k rovnakému dátumu v roku 2021 dosahovali zásoby EÚ približne 66 % a v roku 2013 okolo 72 % — hoci samotná úroveň naplnenia zásobníkov na konci leta ešte nemusí priamo predpovedať, ako nízko klesnú počas najchladnejších mesiacov, keď je spotreba najvyššia.
K vyprázdneným zásobníkom prispel chladný záver minulej zimy, ako aj vyššia než zvyčajná spotreba plynu na výrobu elektriny počas tohtoročných letných horúčav v Európe. V bežnom roku majitelia zásobníkov dopĺňajú zásoby práve počas leta, keď je dopyt aj ceny nižšie. Európske trhové ceny plynu zostávali počas tohto leta relatívne pokojné v nádeji, že sa znova otvorí Hormuzský prieliv a zásoby na zimu sa podarí doplniť — podľa hlavného komoditného analytika nórdskej bankovej skupiny SEB Bjarneho Schieldropa však "nikto neočakáva, že by sa to malo stať v dohľadnej dobe". "V dôsledku toho sa európsky trh so zemným plynom za posledný týždeň dostal do istej zimnej paniky," dodal Schieldrop.
Bezprostredný tlak na trh spôsobilo faktické uzavretie Hormuzského prielivu, ktoré narušilo katarský vývoz LNG. Katar pritom dodával do EÚ len 6,6 % dovezeného LNG, no napriek relatívne malému podielu má výpadok širší dopad na globálne ceny plynu.
Situácia sa výrazne líši naprieč jednotlivými členskými štátmi. Nemecké zásobníky sú naplnené len mierne nad 50 % kapacity, zásobníky v Holandsku dosahujú približne 45 % a v Belgicku okolo 50 %. Osobitne zraniteľná môže byť aj Veľká Británia, ktorá je jedným z najväčších spotrebiteľov plynu v Európe, no zároveň má jedny z najnižších úrovní domácich zásobníkov na celom kontinente.
Hoci Európa podľa doterajších odhadov pravdepodobne nebude čeliť fyzickému nedostatku plynu, nízka úroveň zásob výrazne zvyšuje zraniteľnosť trhu voči chladnému počasiu, slabšej veternej výrobe elektriny aj nepredvídaným výpadkom dodávok — čo môže v priebehu zimy viesť k výraznejším cenovým výkyvom a vyšším nákladom na energie pre domácnosti aj priemysel naprieč celou Európskou úniou.
Pre Slovensko, ktoré je pri dodávkach plynu dlhodobo závislé od dovozu, má vývoj situácie priamy význam — nízke zásoby a vyššia volatilita cien na európskom trhu sa môžu premietnuť aj do cien plynu a elektriny na domácom trhu počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny.