Odhad Erica Schmidta, podľa ktorého Čína zaostáva za USA v AI približne o šesť mesiacov, opisuje súťaž schopností modelov. Americký dovoz polovodičov za august vo výške 15,4 miliardy dolárov zase ukazuje hodnotu obchodných tokov. Ani technologické prvenstvo preto automaticky neznamená sebestačnosť vo výrobe hardvéru. Z týchto dvoch údajov zároveň nemožno odvodiť, o koľko mesiacov zaostáva EÚ.
Konkrétnu európsku slabinu pomenúva Komisia pri výpočtovej infraštruktúre. Nedostatočná kapacita podľa nej obmedzuje trénovanie, dolaďovanie aj prevádzku najpokročilejších modelov. Únia preto rozvíja sieť AI Factories, centier spájajúcich superpočítače, dáta a odbornú podporu. Podľa prehľadu aktualizovaného 20. októbra sa vytvára sieť 19 takýchto centier a 13 pridružených pracovísk. Nejde o továrne vyrábajúce polovodiče.
Ďalším krokom majú byť väčšie AI gigafabriky. Komisia v júli 2026 otvorila výzvu na vytvorenie najviac siedmich zariadení, podporených až desiatimi miliardami eur z európskych a národných verejných zdrojov. Očakáva pritom prilákanie najmenej 20 miliárd eur súkromných investícií. Sú to pripravované projekty a investičné očakávania, nie dôkaz, že už bola celá suma preinvestovaná a kapacity fungujú.
Samostatnou výzvou zostáva výroba polovodičov. Európsky dvor audítorov v správe z apríla 2025 upozornil, že európsky akt o čipoch pravdepodobne nebude stačiť na dosiahnutie cieľa 20-percentného podielu na globálnom hodnotovom reťazci do roku 2030. Audit poukázal na rozsah potrebných investícií, globálnu konkurenciu aj ďalšie podmienky vrátane energií. Ide o hodnotenie stratégie z roku 2025, nie o nový údaj o dnešnom trhovom podiele.
Únia však disponuje aj dôležitou súčasťou svetového výrobného reťazca. Holandská ASML dodáva systémy extrémnej ultrafialovej litografie, označované ako EUV. Pomocou svetla s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou vytvárajú jemné štruktúry na pokročilých čipoch. ASML túto technológiu označuje za svoju unikátnu schopnosť. Silná pozícia vo výrobných zariadeniach však predstavuje inú časť odvetvia než navrhovanie AI procesorov alebo prevádzkovanie modelov.
V európskych podnikoch sa využívanie AI rozširuje. Podľa Eurostatu ju v roku 2025 používalo 20 percent podnikov s najmenej desiatimi pracovníkmi v sledovaných odvetviach, oproti 13,5 percenta v roku 2024. Rozdiely medzi krajinami boli výrazné: Dánsko dosiahlo 42 percent, Rumunsko 5,2 percenta. Tieto údaje hovoria o používaní technológie, nie o tom, či si podniky vyvinuli vlastné modely.
Slovensko je v európskej sieti uvedené s pridruženým pracoviskom SKAIAT. Takéto zapojenie má rozširovať prístup k výpočtovým kapacitám a podpore. Samotné zaradenie do siete však neznamená vznik veľkej AI gigafabriky na Slovensku. Pre hodnotenie pokroku bude rozhodujúce, ktoré kapacity sa skutočne sprevádzkujú a do akej miery ich využijú firmy a výskum.