Izraelské firmy pôsobiace na okupovanom Západnom brehu sa pripravujú na výrazne prísnejšie podmienky pri obchodovaní s Európou.
Britská vláda začiatkom septembra oznámila, že chce zakázať dovoz tovaru pochádzajúceho z izraelských osád a vytvoriť nový sankčný režim, ktorý umožní postihovať aj spoločnosti a jednotlivcov zapojených do financovania, výstavby, infraštruktúry alebo predaja nehnuteľností v osadách.
Podľa Financial Times môže byť priamy ekonomický dopad samotného zákazu dovozu spočiatku relatívne malý. Väčší problém môže vzniknúť vtedy, ak sa sankcie rozšíria na banky, poisťovne, stavebné spoločnosti alebo ďalšie firmy, ktoré podnikajú zároveň v osadách aj na území Izraela v medzinárodne uznávaných hraniciach.
Práve oddelenie týchto dvoch častí podnikania môže byť v praxi komplikované.
Británia pripravuje širší sankčný režim
Britský minister zahraničných vecí Ed Miliband oznámil, že krajina chce zakázať dovoz produktov pochádzajúcich z osád na okupovaných územiach.
Nový režim má zároveň umožniť sankcionovať spoločnosti poskytujúce služby súvisiace s rozširovaním osád. Medzi ne môžu patriť stavebné práce, infraštruktúra, financovanie alebo obchod s nehnuteľnosťami.
Britská vláda uvádza, že opatrenia majú byť namierené proti osadám a ich rozširovaniu, nie proti Izraelu ako štátu.
Legislatíva by podľa Londýna mala byť pripravená približne v horizonte šiestich až deviatich mesiacov.
Británia už dnes neposkytuje tovaru z izraelských osád rovnaké preferenčné colné podmienky ako produktom pochádzajúcim z Izraela v jeho medzinárodne uznávaných hraniciach.
Nové opatrenia by však išli podstatne ďalej.
Samotný obchod s osadami je malý
Financial Times uvádza, že hodnota tovaru dovážaného zo západobrežných osád do Spojeného kráľovstva dosahuje približne 11 miliónov dolárov.
V porovnaní s celkovým obchodom medzi Britániou a Izraelom ide o malú sumu.
Ak by opatrenie zostalo iba pri zákaze dovozu konkrétnych výrobkov, jeho bezprostredný vplyv na izraelskú ekonomiku by preto bol obmedzený.
Podstatne väčší význam však môže mať druhá časť pripravovaných opatrení – sankcie proti firmám, ktoré osadám poskytujú financovanie alebo služby.
Izraelský finančný systém je totiž silne prepojený. Banka poskytujúca hypotéku obyvateľovi osady môže zároveň obsluhovať milióny klientov v celom Izraeli. Podobne stavebné, telekomunikačné alebo poisťovacie spoločnosti často pôsobia na oboch územiach.
Firmy sa obávajú širšieho efektu
Práve tu podľa FT vzniká hlavné ekonomické riziko.
Zahraničná spoločnosť nemusí chcieť analyzovať každý jednotlivý kontrakt izraelského obchodného partnera, aby zistila, či nemá nejakú väzbu na sankcionovanú osadnícku činnosť.
Môže preto zvoliť jednoduchší prístup a spoluprácu s danou spoločnosťou úplne obmedziť.
Takýto efekt sa niekedy označuje ako „over-compliance“ – firma ide ďalej, než od nej samotné sankcie požadujú, pretože nechce riskovať právny alebo reputačný problém.
Práve táto neistota môže mať väčší hospodársky význam než samotný zákaz niekoľkých kategórií výrobkov.
Nie je však isté, do akej miery sa takýto scenár skutočne naplní. Záležať bude na konečnom znení sankčných pravidiel a na tom, ako striktne ich jednotlivé štáty nastavia.
Británia nie je sama
Podobným smerom sa posúva viacero západných krajín.
Británia, Francúzsko, Kanada, Dánsko, Fínsko, Írsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko začiatkom septembra spoločne uviedli, že plánujú zaviesť národné obmedzenia alebo podporiť európske opatrenia týkajúce sa obchodu s izraelskými osadami.
Nie všetky krajiny však pripravujú totožné pravidlá.
Niektoré podporujú zákaz dovozu, ďalšie cielené sankcie proti osobám alebo spoločnostiam a časť štátov zatiaľ opatrenia iba zvažuje.
Európska únia už zároveň prijala sankcie proti viacerým osobám a organizáciám, ktoré podľa Rady EÚ podporovali násilie alebo nútené vysídľovanie Palestínčanov na Západnom brehu.
Spor sa sústreďuje aj na projekt E1
Veľkú pozornosť európskych vlád vyvolalo rozširovanie izraelských osád a najmä projekt E1.
Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Kanada a ďalšie krajiny vrátane Slovenska v auguste kritizovali rozhodnutie izraelskej vlády pokračovať v stavebných tendroch v tejto oblasti.
Tieto štáty tvrdia, že výstavba by ďalej komplikovala územnú spojitosť budúceho palestínskeho štátu a perspektívu dvojštátneho riešenia.
Izraelská vláda naopak dlhodobo odmieta časť medzinárodnej kritiky svojej politiky na Západnom brehu a argumentuje bezpečnostnými, historickými a právnymi nárokmi na toto územie.
Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku z roku 2024 dospel k záveru, že pokračujúca izraelská prítomnosť na okupovaných palestínskych územiach je protiprávna. Izrael tento záver odmietol.
Obavy z dominového efektu
Pre izraelskú ekonomiku preto nie je najväčšou otázkou hodnota niekoľkých miliónov dolárov výrobkov pochádzajúcich priamo z osád.
Dôležitejšie môže byť, či sa opatrenia rozšíria na firmy, banky a investorov, ktorí sú s osadníckou ekonomikou prepojení.
Ak by podobné pravidlá prijalo viac veľkých európskych ekonomík, izraelské spoločnosti by mohli čeliť vyšším nákladom na preverovanie pôvodu výrobkov, dodávateľských reťazcov a obchodných partnerov.
Financial Times upozorňuje, že firmy sa preto pripravujú aj na scenár, v ktorom sa zahraniční partneri začnú izraelským spoločnostiam s väzbami na osady preventívne vyhýbať.
Zatiaľ však ide predovšetkým o riziko, nie o potvrdený rozsiahly ekonomický dopad.
Rozhodujúce bude konečné znenie britských a ďalších európskych pravidiel a to, či sa súčasná séria národných opatrení postupne zmení na širšiu spoločnú európsku politiku.