Vedci pracujúci s údajmi sondy NASA Lunar Reconnaissance Orbiter objavili na Mesiaci mimoriadne veľký a relatívne čerstvý impaktný kráter. Dostal meno McGetchin a podľa NASA vznikol niekedy medzi 11. aprílom a 22. májom 2024.
Objav pritom vznikol takmer náhodou. Vedec Robert Wagner kontroloval snímky mesačného povrchu, keď si na rozsiahlej mape všimol nezvyčajne jasnú oblasť obklopenú tmavším prstencom. Porovnaním starších a novších záberov sa ukázalo, že na rovnakom mieste predtým kráter neexistoval.
Samotný kráter má priemer približne 222 metrov a hĺbku asi 43 metrov. Je teda dlhší než dve futbalové ihriská položené za sebou. Vedci odhadujú, že teleso, ktoré ho vytvorilo, mohlo mať veľkosť približne troj- až šesťposchodovej budovy.
Podľa výpočtov ide o mimoriadne vzácnu udalosť. Náraz schopný vytvoriť takýto kráter sa na Mesiaci odohráva približne raz za sto rokov alebo ešte zriedkavejšie. Niektoré odhady uvádzajú interval približne 132 rokov.
McGetchin však nie je najväčším kráterom na Mesiaci ani v Slnečnej sústave. Najväčším známym impaktným útvarom je South Pole–Aitken Basin na odvrátenej strane Mesiaca, ktorá má priemer viac ako 2 500 kilometrov a vznikla pred miliardami rokov. Výnimočnosť nového krátera spočíva v tom, že vznikol len nedávno a vedci majú k dispozícii snímky mesačného povrchu pred aj po náraze.
To poskytuje NASA mimoriadne cennú príležitosť sledovať, čo veľký náraz urobí s mesačným povrchom.
Náraz zmenil okolie na kilometre
Pozorovania pomocou tepelného prístroja Diviner ukázali ďalší zaujímavý efekt. Okolo krátera vznikla približne 6,4 kilometra široká oblasť, ktorá je počas mesačnej noci asi o 9 stupňov Celzia chladnejšia než okolité územie.
Dôvodom je mesačný regolit – vrstva jemného prachu a rozdrvených hornín na povrchu. Silný náraz túto vrstvu rozrušil a „načechral“, čím sa znížila jej hustota a schopnosť udržiavať teplo.
To je dôležité aj pre budúce misie na Mesiac. Zmenená štruktúra regolitu môže ovplyvňovať napríklad správanie kolies mesačných roverov. Vedci vďaka novému kráteru získavajú možnosť sledovať relatívne čerstvo zasiahnutý povrch namiesto útvarov, ktoré boli miliardy rokov vystavené vesmírnemu prostrediu.
Mesiac nie je nemenný svet
Krátery sú na Mesiaci bežné, pretože na rozdiel od Zeme nemá hustú atmosféru, ktorá by väčšinu menších vesmírnych telies spálila ešte pred dopadom. Väčšina veľkých kráterov, ktoré dnes vidíme, však vznikla veľmi dávno.
McGetchin je preto pre vedcov výnimočný. Presný interval jeho vzniku je možné určiť porovnaním snímok sondy LRO a zároveň možno prakticky od začiatku sledovať, ako sa čerstvý impaktný útvar časom mení.
Objav tiež ukazuje význam dlhodobého monitorovania Mesiaca. Lunar Reconnaissance Orbiter obieha Mesiac už od roku 2009 a vytvoril obrovské množstvo snímok jeho povrchu. Vďaka nim môžu vedci spätne porovnávať rovnaké oblasti a zachytiť zmeny, ktoré by inak zostali nepovšimnuté.
Takéto údaje budú čoraz dôležitejšie aj s návratom ľudí na Mesiac. NASA pripravuje dlhodobejšiu prítomnosť astronautov a pribúdajú aj komerčné lunárne misie. Vedieť, ako často vznikajú väčšie krátery a ako ďaleko nárazy menia povrch, preto už nie je iba otázkou základného vedeckého výskumu.