Nemecká členka Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Isabel Schnabelová v rozhovore pre Bloomberg News, zverejnenom v stredu, vyhlásila, že úrokové sadzby musia ďalej rásť. Ako dôvod uviedla dlhotrvajúci konflikt na Blízkom východe a prekvapivo odolnú ekonomiku eurozóny, ktoré podľa nej predstavujú riziká rastu smerom k vyššej inflácii. „Pri súčasnej úrovni sadzieb je nepravdepodobné, že sa inflácia v strednodobom horizonte vráti k cieľu, preto bude potrebné ďalšie sprísnenie," povedala Schnabelová pre Bloomberg.
Podľa jej slov bude rast spotrebiteľských cien pravdepodobne prekračovať 2 % „dlhšie obdobie" v dôsledku vysokých nákladov na energie. Ak by centrálna banka konala až vtedy, keď sa tento vývoj prejaví aj v mzdách, ocitli by sa tvorcovia politiky podľa nej „za krivkou" – teda by reagovali neskoro. Schnabelová zároveň uviedla, že finančné trhy podľa všetkého veľmi dobre rozumejú reakčnej funkcii ECB, bez toho, aby bližšie špecifikovala, o koľko by sa náklady na požičiavanie mali ešte zvýšiť.
Reuters už v utorok s odvolaním sa na tri zdroje informoval, že predstavitelia ECB sa prikláňajú k zvýšeniu sadzieb na septembrovom zasadnutí s cieľom obmedziť inflačný dopad iránskej vojny – konkrétne k zvýšeniu depozitnej sadzby z 2,25 % na 2,50 % – no majú len malú chuť signalizovať ďalšie sprísňovanie nad rámec tohto kroku. ECB sa k týmto správam odmietla vyjadriť.
Schnabelová dlhodobo patrí medzi jastrabí hlas v Riadiacej rade ECB. Podľa portálu InvestingLive by tón jej vyjadrení nemal prekvapiť práve vzhľadom na jej doterajšiu pozíciu. Peňažné trhy už teraz počítajú s takmer 100-percentnou pravdepodobnosťou septembrového zvýšenia sadzieb a do konca roka predpokladajú celkové sprísnenie o približne 40 bázických bodov. Schnabelová zároveň upozornila na situáciu na trhu so zemným plynom, keďže ceny nedávno vzrástli na najvyššie úrovne od marca – za celý rok 2026 si európsky zemný plyn pripísal viac než 130 %.
Pripomienky Schnabelovej zatiaľ nepredstavujú formálne rozhodnutie ECB. Rada guvernérov ešte pred septembrovým zasadnutím dostane jeden dôležitý podklad navyše – Eurostat 1. septembra zverejní bleskový odhad augustovej inflácie za eurozónu.
Ide o pokračovanie postupu, ktorý ECB naštartovala v júni, keď po takmer troch rokoch prvýkrát zvýšila úrokové sadzby s cieľom predísť rastu inflácie poháňanému vojnovým konfliktom.
Euro sa v reakcii na jastrabie signály drží pri najvyšších úrovniach od polovice mája – referenčný kurz ECB z 26. augusta bol 1,1669 USD za euro.
Pre Slovensko a ostatné krajiny eurozóny majú podobné signály priamy dosah – vyššie úrokové sadzby ECB sa premietajú do drahších hypoték aj firemných úverov pre domácnosti a podniky.