Podľa amerického Bureau of Labor Statistics zostalo na konci augusta otvorených 7,079 milióna pracovných miest, čo bolo menej než revidovaných približne 7,34 milióna v júli. Samotný BLS označil počet otvorených pozícií za medzimesačne „málo zmenený“, no údaj zaostal za očakávaniami trhu. Počet prijatých pracovníkov zostal približne na 5,2 milióna a počet ľudí, ktorí dobrovoľne opustili zamestnanie, na 3,1 milióna.
Výraznejší signál prišiel od amerických domácností. Index spotrebiteľskej dôvery Conference Board sa v septembri znížil o 6,7 bodu na 81,9, z augustových 88,6 bodu. Ukazovateľ hodnotenia súčasnej situácie klesol na 109,3 a index očakávaní na 63,6. Ten sa zhoršil už tretí mesiac po sebe a zostáva hlboko pod úrovňou 80 bodov, ktorú Conference Board dlhodobo spája so zvýšeným rizikom budúceho hospodárskeho oslabenia.
Za zhoršením nálady sú podľa prieskumu najmä obavy z cien, trhu práce a celkovej ekonomickej neistoty. Septembrový prieskum prebiehal od 1. do 23. septembra a zachytil aj obdobie, počas ktorého Fed zvýšil úrokové sadzby. Slabšia spotrebiteľská nálada je dôležitá preto, že spotreba domácností tvorí najväčšiu časť americkej ekonomiky. Ak by sa neistota pretavila do výraznejšieho obmedzenia výdavkov, mohla by spomaliť hospodársky rast.
Fed však súčasne sleduje stále zvýšenú infláciu. Guvernér Michael Barr v utorok v Detroite povedal, že v jeho základnom scenári budú pravdepodobne potrebné ďalšie úpravy menovej politiky, aby sa inflácia v primeranom čase vrátila k cieľu. Poukázal najmä na drahšie energie, dôsledky konfliktu na Blízkom východe, obchodné bariéry a silný investičný boom spojený s umelou inteligenciou.
Fed už 16. septembra zvýšil cieľové pásmo federálnych fondov o štvrť percentuálneho bodu na 3,75 až 4,00 %. Finančné trhy po utorkových dátach naďalej počítali s ďalším sprísnením menovej politiky, no názory na jeho načasovanie sa počas dňa menili. Po miernejších vyjadreniach prezidenta newyorského Fedu Johna Williamsa investori časť stávok na októbrové zvýšenie sadzieb stiahli, zatiaľ čo zvýšenie do konca roka zostávalo výrazne započítané v trhových cenách.
Práve protichodné signály vysvetľujú nervozitu na finančných trhoch. Slabší pracovný trh a spotrebiteľská dôvera by za normálnych okolností pôsobili proti ďalšiemu zvyšovaniu sadzieb. Vyššie ceny energií a pretrvávajúca inflácia však tlačia Fed opačným smerom. Výsledkom môže byť pokračujúca volatilita amerických dlhopisov, dolára a akciových trhov.
Vývoj v USA je relevantný aj pre Európu. Silnejší dolár a vysoké americké výnosy dokážu ovplyvniť kurz eura, ceny dovážaných komodít aj výnosy európskych dlhopisov. Neznamená to, že americký Fed určuje slovenské úrokové sadzby – tie sú naviazané predovšetkým na politiku ECB –, no prudké pohyby na amerických trhoch sa cez globálny finančný systém prenášajú aj do eurozóny.