OpenAI naznačilo ďalší možný veľký vedecký úspech svojich najvýkonnejších interných modelov. Len niekoľko dní po zverejnení riešenia problému Navier–Stokes spoločnosť uviedla, že jej systémy dosiahli „výrazný pokrok“ aj pri ďalšom z Millennium Prize Problems.
O ktorý matematický problém ide, zatiaľ OpenAI neprezradilo.
Spoločnosť uviedla len to, že momentálne zvažuje, akým spôsobom bude výsledok zverejnený. To znamená, že zatiaľ nie je verejne dostupný matematický dôkaz, formálna verifikácia ani odborná analýza, na základe ktorej by bolo možné nezávisle posúdiť rozsah dosiahnutého pokroku.
Millennium Prize Problems predstavujú sedem matematických problémov, ktoré Clay Mathematics Institute vybral v roku 2000 ako jedny z najdôležitejších otvorených otázok matematiky.
Za vyriešenie každého z nich bola vypísaná odmena jeden milión dolárov.
Jedným z nich bola Poincarého domnienka, ktorú vyriešil ruský matematik Grigorij Perelman. Ostatné problémy zostávali desaťročia otvorené.
OpenAI už tvrdí, že vyriešilo Navier–Stokes
Najnovšie vyjadrenie prichádza po tom, čo OpenAI 8. septembra oznámilo riešenie ďalšieho Millennium Prize Problem – otázky existencie a hladkosti riešení Navier–Stokesových rovníc.
Interný systém OpenAI podľa firmy vytvoril analytický dôkaz, že za určitých podmienok môže pri trojrozmernom prúdení kvapaliny vzniknúť singularita v konečnom čase. Firma zároveň publikovala formalizovaný dôkaz v systéme Lean.
Na riešení podľa OpenAI pracoval rozsiahly systém koordinovaných AI agentov. Skupina, ktorá vytvorila výsledok pre Navier–Stokes, mala obsahovať približne 10-tisíc súčasne pracujúcich agentov.
Celý experiment spotreboval stovky miliárd výstupných tokenov a milióny správ medzi jednotlivými agentmi. OpenAI uvádza, že použilo interný model, ktorý je podľa firmy výrazne schopnejší než jej verejne dostupný GPT-6 Astra.
Dôležité však je, že výsledok ešte neznamená automatické oficiálne uznanie riešenia.
Clay Mathematics Institute má vlastný proces posudzovania Millennium Prize Problems a dôkaz musí prejsť odborným overovaním. OpenAI zároveň uviedlo, že si nemieni nárokovať finančnú odmenu za vyriešenie problému.
Je ďalším problémom Hodgeova domnienka?
Najväčšiu pozornosť teraz púta otázka, ktorý problém OpenAI skúma ako ďalší.
Na sociálnych sieťach a v niektorých médiách sa objavili špekulácie, že by mohlo ísť o Hodgeovu domnienku.
Tá patrí medzi najťažšie problémy algebraickej geometrie a v zjednodušenej podobe skúma vzťah medzi geometrickými tvarmi vo viacrozmerných priestoroch a algebraickými rovnicami, ktoré ich môžu opisovať.
OpenAI však zatiaľ túto informáciu nepotvrdilo.
Preto by bolo predčasné tvrdiť, že spoločnosť Hodgeovu domnienku vyriešila alebo je tesne pred jej vyriešením. Zatiaľ je potvrdené iba to, že OpenAI hovorí o „výraznom pokroku“ na nemenovanom Millennium Prize Problem.
AI začína zasahovať do najvyššej matematiky
Prípad je zaujímavý najmä tým, že ukazuje zmenu v tom, ako sa moderná AI používa pri vedeckom výskume.
Doteraz boli jazykové modely často vnímané najmä ako nástroje schopné sumarizovať vedeckú literatúru, písať kód alebo riešiť matematické úlohy na úrovni existujúcich znalostí.
Najnovšie systémy však začínajú fungovať ako koordinované skupiny agentov, ktoré dokážu paralelne skúmať rôzne matematické prístupy, kontrolovať výsledky a prepájať úspešné čiastkové riešenia.
Práve týmto spôsobom OpenAI opisuje aj svoj postup pri probléme Navier–Stokes.
Ak by sa podobný výsledok podarilo zopakovať aj pri ďalšom Millennium Prize Problem a následne nezávisle overiť, išlo by o ďalší významný dôkaz, že AI sa presúva od riešenia známych úloh k vytváraniu nových výsledkov na hranici ľudského poznania.
Zatiaľ však treba byť opatrný
Matematický dôkaz má jednu zásadnú vlastnosť – musí byť nezávisle overiteľný.
Vyhlásenie technologickej spoločnosti preto samo osebe nestačí. Výsledky musia byť sprístupnené odborníkom, skontrolované a následne diskutované matematickou komunitou.
Aj po oznámení riešenia Navier–Stokes sa objavili diskusie o priorite, metodike a spôsobe, akým OpenAI svoj výsledok prezentovalo. Časť matematikov preto upozorňuje, že pri podobných tvrdeniach je potrebné počkať na dôkladné nezávislé hodnotenie.
Najnovšie oznámenie OpenAI je preto zatiaľ najlepšie chápať ako signál o tom, kam sa posúvajú schopnosti jeho interných výskumných systémov.
Či ide o ďalší úplný matematický prelom, bude možné posúdiť až po zverejnení samotného výsledku.