Slovensko si na finančných trhoch požičalo ďalších 2,5 miliardy eur. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity vydala v stredu nový desaťročný štátny dlhopis so splatnosťou v septembri 2036. Ide o druhú a zároveň poslednú veľkú syndikovanú emisiu Slovenska v tomto roku. Kupón dlhopisu je 4,25 percenta ročne a výsledný výnos pre investorov dosiahol 4,309 percenta.
Záujem bol výrazne vyšší než suma, ktorú si štát chcel požičať. Objednávky investorov presiahli 4,6 miliardy eur a do transakcie sa podľa dostupných údajov zapojilo viac ako 120 investorov. Jednoducho povedané: na každé jedno euro, ktoré Slovensko potrebovalo získať, pripadalo približne 1,8 eura objednávok. To umožnilo štátu počas predaja zlepšiť podmienky emisie a výslednú rizikovú prirážku stlačiť na 77 bázických bodov nad príslušnú swapovú sadzbu.
Pre bežného človeka však zostáva podstatnejšia jednoduchšia otázka: čo znamená výnos nad štyri percentá? Pri nominálnej hodnote 2,5 miliardy eur predstavuje samotný 4,25-percentný kupón približne 106 miliónov eur ročne na úrokoch. Za desať rokov by tak štát len na kupónových platbách vyplatil približne 1,06 miliardy eur, hoci skutočný ekonomický náklad financovania vyjadruje výnos 4,309 percenta a závisí aj od emisnej ceny dlhopisu. Na konci splatnosti musí štát zároveň investorom vrátiť samotnú istinu.
To však neznamená, že Slovensko práve získalo 2,5 miliardy navyše na nové projekty. Štát si požičiava priebežne, aby financoval rozpočtový deficit, splácal staršie dlhopisy a zabezpečoval hotovosť potrebnú na svoje fungovanie. Časť nového dlhu preto jednoducho nahrádza starý dlh, ktorý dospieva. Práve preto sa štátne dlhopisy vydávajú pravidelne aj v rokoch, keď nevznikne žiadna mimoriadna investícia.
Silný dopyt investorov je pre Slovensko pozitívnou správou najmä preto, že ukazuje, že zahraničné banky, fondy a ďalší veľkí investori sú stále ochotní slovenský dlh kupovať. Nehovorí však automaticky nič o kvalite hospodárenia štátu. Investor môže kúpiť aj dlh krajiny s vysokým deficitom, pokiaľ za riziko dostane dostatočne atraktívny výnos.
A práve verejné financie zostávajú slabým miestom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje deficit verejnej správy v roku 2026 približne na 4,4 percenta HDP, teda okolo 6,2 miliardy eur. Bez ďalších opatrení by sa od roku 2027 mohol deficit opäť dostať nad päť percent HDP. Podľa RRZ by na splnenie vládneho rozpočtového cieľa v budúcom roku bolo potrebné prijať opatrenia približne za 1,2 miliardy eur.
Práve tu sa nové zadlženie stretáva s domácou debatou o daniach. Koalícia diskutuje o budúcnosti transakčnej dane, ďalšej konsolidácii, výdavkoch štátu aj možných úsporách. Ak vláda zruší alebo zníži niektorý významný príjem bez náhrady a súčasne neobmedzí výdavky, výsledkom môže byť vyšší deficit. A vyšší deficit znamená ďalšiu potrebu požičiavať si.
Otázka „kto tento dlh zaplatí“ preto nemá jednu konkrétnu odpoveď. Dlhopisy sa priebežne splácajú z budúcich príjmov štátu a často aj vydávaním nových dlhopisov. Úroky však každý rok predstavujú reálny výdavok verejných financií. Čím viac dlhu krajina nahromadí a čím vyššie úroky musí investorom ponúkať, tým viac peňazí z daní smeruje na obsluhu dlhu namiesto zdravotníctva, školstva, obrany alebo investícií.
Stredajšia emisia preto prináša dve správy naraz. Dobrou je, že Slovensko stále dokáže bez problémov predať miliardy eur svojho dlhu a záujem investorov bol výrazne vyšší než ponuka. Druhou je cena. Výnos nad štyri percentá pripomína, že obdobie mimoriadne lacného požičiavania je preč a každý ďalší veľký deficit bude mať v budúcnosti citeľnejší účet.