Rusko v nedeľu čelilo jednému z najväčších ukrajinských vzdušných útokov od začiatku vojny.
Najväčší tlak smeroval na Moskvu a jej okolie. Moskovský primátor Sergej Sobianin označil operáciu za najväčší doterajší dronový útok na ruskú metropolu.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že počas noci protivzdušná obrana zostrelila alebo zachytila 1 110 ukrajinských dronov nad ruskými regiónmi, okupovaným Krymom a Čiernym morom. Sobianin uviedol, že približne 450 dronov smerovalo na Moskvu. Tieto počty pochádzajú z ruských oficiálnych zdrojov a nebolo možné ich nezávisle overiť.
Zasiahnutá bola moskovská rafinéria
Jedným z najvýznamnejších zasiahnutých objektov bola Moskovská ropná rafinéria v Kapotni.
Ruské úrady potvrdili poškodenie zariadenia v areáli rafinérie a z miesta boli hlásené požiare. Závod patrí medzi významných dodávateľov palív pre Moskvu a jej okolie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne potvrdil zásah ruskej ropnej infraštruktúry. Podľa jeho vyjadrenia boli cieľom zariadenia, ktoré prinášajú príjmy používané na financovanie ruskej vojny.
Kyjev v posledných mesiacoch systematicky útočí na ruské rafinérie, sklady palív a logistické objekty s cieľom znižovať schopnosť Ruska zásobovať armádu a získavať príjmy z energetického sektora.
Dvaja mŕtvi a približne 20 zranených
Útok mal aj civilné obete.
Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov uviedol, že v dvoch samostatných prípadoch zahynuli 44-ročná žena a starší muž. Približne 20 ďalších ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi aj deti.
V Ramenskom okrese dopadol dron na strechu 21-poschodového obytného domu a vyvolal požiar. Z budovy bolo evakuovaných približne 400 ľudí.
Poškodené boli aj ďalšie obytné budovy, sklady a vozidlá v rôznych častiach Moskovskej oblasti.
Ruské aj ukrajinské strany dlhodobo tvrdia, že cielene neútočia na civilistov. Pri rozsiahlych útokoch však pravidelne dochádza aj k poškodeniu civilných objektov a stratám na životoch.
Útok ovplyvnil aj leteckú dopravu
Rozsiahla aktivita protivzdušnej obrany mala výrazný vplyv na fungovanie Moskvy.
Letiská Vnukovo, Domodedovo, Šeremetievo a Žukovskij dočasne obmedzovali vzlety a pristátia. Podľa dostupných údajov boli desiatky letov odložené alebo zrušené.
Incidenty boli hlásené aj v ďalších ruských regiónoch.
Rozsah operácie ukazuje, že Ukrajina je schopná vyslať veľké množstvo bezpilotných lietadiel na ciele stovky kilometrov od svojich hraníc a pokúsiť sa zahltiť ruskú protivzdušnú obranu.
Útok prišiel počas posledného dňa volieb
Načasovanie útoku bolo politicky citlivé.
Rusko 20. septembra dokončovalo trojdňové parlamentné voľby do Štátnej dumy – prvé od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Rusko organizovalo hlasovanie aj na okupovaných ukrajinských územiach, čo Kyjev odmieta ako nezákonné.
Sobianin vyhlásil, že podľa neho bol útok naplánovaný s cieľom narušiť voľby.
Pre toto tvrdenie však zatiaľ neboli zverejnené nezávislé dôkazy a Ukrajina takýto cieľ verejne neuviedla. Kyjev svoju operáciu vysvetľuje predovšetkým ako útok na ruskú energetickú a logistickú infraštruktúru podporujúcu vojnové úsilie.
Súčasne pokračovali ruské útoky na Ukrajinu
Vzdušné útoky počas noci pokračovali aj opačným smerom.
Ruské drony zasiahli Kyjevskú oblasť, kde podľa ukrajinských úradov zahynuli štyria civilisti vrátane troch detí. Poškodené boli obytné domy, priemyselné objekty, hospodárske budovy a vozidlá.
Ukrajinské vzdušné sily zároveň hlásili ďalšiu vlnu ruských bezpilotných lietadiel nad viacerými regiónmi.
Obe strany tak pokračujú v čoraz intenzívnejšej vojne dronov hlboko za frontovou líniou.
Energetická infraštruktúra zostáva terčom
Najnovší útok prichádza napriek predchádzajúcim vyjadreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého sa Moskva a Kyjev dohodli na obmedzení útokov proti energetickej infraštruktúre.
Vývoj na bojisku však ukazuje, že útoky na energetické zariadenia pokračujú na oboch stranách.
Pre Ukrajinu majú útoky na ruské rafinérie predovšetkým ekonomický a vojenský význam. Rusko patrí medzi najväčších producentov ropy na svete a príjmy z energetiky sú významnou súčasťou jeho verejných financií.
Rusko zase počas vojny opakovane zasahuje ukrajinské elektrárne, rozvodne, plynárenskú a ďalšiu energetickú infraštruktúru.
Výsledkom je čoraz širší konflikt, v ktorom sa popri frontovej línii vedie aj boj o schopnosť oboch ekonomík zásobovať armádu, vyrábať energiu a financovať pokračovanie vojny.