Elon Musk opäť predložil veľmi optimistický odhad ekonomického vplyvu umelej inteligencie. Vo svojom príspevku na sociálnej sieti X uviedol, že podľa jeho odhadu by AI mohla v roku 2027 približne zdvojnásobiť tempo rastu americkej ekonomiky. Namiesto rastu okolo dvoch percent by sa podľa neho mohol reálny HDP Spojených štátov zvýšiť približne o štyri percentá, pričom pripustil aj ešte vyšší rast.
Musk však nezverejnil ekonomický model ani konkrétne predpoklady, z ktorých pri tomto odhade vychádza. Jeho vyjadrenie preto nemožno chápať ako oficiálnu prognózu, ale skôr ako očakávanie podnikateľa, ktorý dlhodobo tvrdí, že AI a robotika môžu výrazne zvýšiť produktivitu ekonomiky.
Aktuálne odhady americkej centrálnej banky sú podstatne opatrnejšie. Podľa septembrových projekcií Fedu predstavuje medián očakávaného rastu reálneho HDP USA v roku 2027 približne 2,4 %. Jednotlivé odhady členov Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu sa pohybujú približne medzi 2,0 a 2,9 %. Muskova predstava štyroch percent by teda znamenala výrazne rýchlejšiu expanziu, než momentálne očakáva ktorýkoľvek z členov Fedu.
Americká ekonomika pritom v druhom štvrťroku 2026 rástla anualizovaným tempom 1,5 %, po 2,1 % v prvom štvrťroku. Tieto štvrťročné anualizované čísla však nie sú priamo porovnateľné s ročnými prognózami Fedu. Napriek tomu ukazujú, že súčasné tempo hospodárskeho rastu zostáva výrazne pod úrovňou, ktorú Musk predpokladá pre budúci rok.
Argumentom v prospech jeho optimizmu je rastúca vlna investícií do dátových centier, čipov, elektrickej infraštruktúry a softvéru. AI môže zvyšovať produktivitu pracovníkov, automatizovať časť administratívnych a technických procesov a súčasne vytvárať nový dopyt po výpočtovej kapacite, energetike či stavebníctve. Ak by tieto investície začali rýchlo prinášať produktívne využitie naprieč ekonomikou, ich vplyv na HDP by mohol byť výrazný.
Existujú však aj obmedzenia. Budovanie AI infraštruktúry spotrebúva veľké množstvo kapitálu a elektrickej energie a americká sieť už čelí rastúcemu tlaku zo strany dátových centier. Vyššie úrokové sadzby navyše zdražujú financovanie investícií. Otázkou zostáva aj to, ako rýchlo firmy dokážu nové AI systémy pretaviť do skutočného rastu produktivity, nie iba do vyšších nákladov na technológie.
Zaujímavý je aj pohľad americkej centrálnej banky. Prezident chicagského Fedu Austan Goolsbee upozornil, že masívne investície do AI môžu zvyšovať celkový dopyt v ekonomike a tým zároveň vytvárať inflačné tlaky. AI boom by tak teoreticky mohol zrýchľovať hospodársky rast, ale zároveň komplikovať úlohu Fedu pri návrate inflácie k dvojpercentnému cieľu.
Muskova predpoveď štyroch percent preto predstavuje skôr optimistický scenár než všeobecne prijímaný ekonomický výhľad. Nasledujúce mesiace ukážu najmä to, či obrovské investície do AI začnú prinášať merateľný rast produktivity v širšej americkej ekonomike, alebo zostane ich prínos koncentrovaný predovšetkým v technologickom a infraštruktúrnom sektore.